Prečo ste sa rozhodli napísať knihu? Napísať knihu je duševná očista a podvedome som ju potreboval. V druhom rade, tak úžasné, neuveriteľné, nebezpečné a zábavné príhody by bola škoda si zobrať do hrobu. Aj dnes môžu byť inšpiráciou.

Prečo práve ,,šťastná žuvačka"? Pretože bola najlepšou kamarátkou, ktorá nám "zachraňovala" životy. Ako malé deti sme ich chceli mať lepšie, než tie na Západe. Dali sme si do úst Pedro, nafúkli bublinu a prasknutím sme sa od šťastia ocitli uprostred Ameriky ako Mexičan na obale. Boli sme kráľmi sveta. Keď sme ich posielali v listoch svojim rovesníkom v Sovietskom zväze, kde neexistovali. Neskôr sme nimi dekovali smrad z úst po prvých cigaretových šľukoch alebo našich prvých dúškoch vína. Potvory žuvačky niekedy nepomohli. No my sme im to prepáčili, aby sme sa k nim zase mohli vrátiť pri najkrajšom zázraku života. Prvom bozku...

Vo svojej knihe ste spomínali aj na pionierske časy. Dokonca aj samotný dom pionierov - dnešný Prezidentský palác. Bola to pocta byť pionierom?  Byť pionierom, som cítil v detskej duši ako niečo na silu a trápne. Mojimi vzormi boli - Tarzan, Winnetou a Foglarove Rýchle šípy. Hoci pionierska šatka, ako rúško sa mi dnes hodila.

Je úžasné s akou láskou opisujete kapely ako Bee Gees, Sex pistols a pod. Aký to bol pocit počúvať túto zakázanú hudbu? Každá zdravá mladá generácia potrebuje proti niečomu bojovať a ukázať odvahu. Nám punk rock poslúžil aj ako zámienka, že sa nebojíme.

Spomínate veľa autentických zážitkov z detstva. Aký bol rozdiel oproti dnešku a Vaším ,,Dobrodružným životom v čase obmedzených možností"? V našich časoch ku všetkému viedla cesta a tá bola šťastím, nie koniec cesty. Dnes má každý všetko hneď a to šťastie sa preto vytráca.

Dosť som sa zasmiala nad Vaším výrokom, keď ste boli ešte malý. ,,Billboard? To čo je?". Je pravda, že pre dnešné deti je veľa vecí samozrejmosťou. Aký tovar je podľa Vás v dnešnej dobe úplne bežný a kedysi sa k nemu takmer nebolo možné dostať? Je toho veľa... Napr. obyčajná Sprite plechovka, ktorá nám "spadla z neba." Otec rozlial mame, bratovi a mne do pohárov a dlho po malých hltoch sme vychutnávali chuť Západu. Prázdna plechovka dostala čestné miesto vo vitríne, ako svätý grál a zvyšok roka sme spomínali na ten nápoj a dúfali, že ho ešte niekedy v živote ochutnáme. 

Za svoj život ste zažili veľa ciest do zahraničia ako v prípade Grécka. Ako to, že ste boli jedným z tých vyvolených, ktorým sa to v čase železnej opony podarilo? Alebo nakoniec nebolo také zložité vycestovať? Opäť šťastie. Najbližší sused bol úradník na polícii, kde sa dávali tzv. vycestovacie doložky pre vyvolených s možnosťou vycestovať.

Ako dlho trvá napísať takú skvelú knihu? A kedy ste si povedali: ,,Tak a teraz je kniha hotová"? Koncept ide vcelku rýchlo, u mňa to bolo niekoľko mesiacov. Aby bola kniha skvelá, treba ju rok, dva, ako to cítiš, opravovať, dopĺňať, vychytávať muchy a stále veriť Tomu, kto je nad tebou, že ti dobre diktuje. Nechaj sa viesť pocitmi. 

Keďže ste začínajúcim autorom, viete odporučiť nejaké tipy pre iných, čo by im pomohlo na začiatku ich cesty? Veľa čítať a veľa písať. Hlavne to musí byť dobré pre mňa a keď len jeden povie - super, vyhral si. 

Môžeme sa tešiť na Vašu ďalšiu knihu? Všetko je možné... hah