Spisovateľka Ali Hazelwood sa slovenským čitateľom predstavila už minulý rok, keď vyšla jej kniha Hypotéza lásky, okolo ktorej sa v zahraničí vytvoril veľký ošiaľ. Kniha sa tešila značnej obľube i u nás, preto sa vydavateľstvo rozhodlo vydať aj autorkinu ďalšiu knihu nazvanú Analýza lásky. Ide o pomaly sa rozvíjajúcu romantiku v štýle od nepriateľstva k láske. Príbeh sa opäť odohráva v oblasti vedy a techniky, konkrétne v prostredí NASA. Je cítiť, že autorke je toto prostredie veľmi blízke, keďže ho podľa môjho názoru priblížila naozaj autenticky. Píše pomerne vtipným štýlom, no, samozrejme, v príbehu nechýbajú aj nejaké vážnejšie témy, napríklad vyrovnávanie sa so stratou blízkeho človeka a podobne.

Bee Königswasserová, výborná odborníčka v oblasti neurovedy, bola celkom svojská postava (v dobrom slova zmysle). Medzi ostatnými vedcami vynikala nielen svojimi vedomosťami, ale i vzhľadom (ružové vlasy, piercing, tetovania, štýl obliekania) a svojou povahou, vďaka čomu som si ju obľúbila. Jej veľkým vzorom bola Marie Curie a neustále „trúsila“ nejaké fakty o jej živote, čo sa mi celkom páčilo, aspoň som sa dozvedela niečo nové. Ako jej ďalšie plus hodnotím jej snahu pomôcť zlepšiť postavenie žien (nielen) vo svete vedy. Vo svojom živote to nemala jednoduché, prešla si viacerými náročnými obdobiami, ktoré sa na nej značne podpísali, predovšetkým v oblasti vzťahov. Obľúbila som si aj jej „temnú“ výskumnú asistentku Rocío, každú chvíľu prišla s nejakým bizarným faktom a vy ste netušili, či to myslí vážne, alebo si z vás robí srandu. S Bee sa výborne dopĺňali a neraz ma rozosmiali.

Levi Ward na mňa najskôr neurobil zrovna dobrý dojem, najmä kvôli tomu, ako sa správal k Bee. Ku všetkým ostatným naokolo dokázal byť milý... okrem nej. Bola som naňho nahnevaná, rovnako ako ona. Čoskoro však bolo jasné, čo stojí za týmto jeho zvláštnym správaním. Prvý dojem dokáže byť dosť mylný a opäť sa ukázalo, že človeka netreba hneď odsúdiť. Čím viac sme ho spoznávali, tým viac som si ho zamilovávala, inak to ani nešlo. Postupne nám ukazoval svoju pravú tvár a mohli sme nahliadnuť i do jeho súkromia. Bol to inteligentný človek s veľkým srdcom, o to viac mi bolo ľúto, ako sa k nemu správala vlastná rodina.

Bee a Levi boli už od doktorandského štúdia úhlavnými nepriateľmi, ale viete, čo sa hovorí – hranica medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká, a to platilo aj v ich prípade. Občas by stačilo len viac komunikovať a všetko mohlo byť úplne inak. Užívala som si, ako sa postupne zbližovali, neraz som sa pri čítaní usmievala ako slniečko na hnoji (najmä vtedy, keď sa Levi pred ostatnými zastal Bee). Mám veľmi rada, keď sa romantická linka vyvíja pomaly, a to bolo v tejto knihe splnené na sto percent, takže sa nemám na čo sťažovať. 

Niektorí čitatelia vyčítajú Analýze lásky, že sa v mnohom podobala na Hypotézu lásky. Uznávam, určitá podobnosť tu bola, no mne osobne to nevadilo, s oboma knihami som bola spokojná a môžem vám ich len odporučiť. Už teraz sa veľmi teším na autorkine ďalšie knihy a pevne dúfam, že vyjdú aj u nás.