Každý z nás má svoju obľúbenú knihu, ku ktorej sa aj po rokoch rád vracia. Knihu, ktorú už čítal niekoľkokrát a stále ho neomrzela. Knihu, ktorá mu prekonáva prežiť ťažké časy. Knihu, ktorú neustále niekomu odporúča. Zoznámte sa, toto je jedna z mojich obľúbených klasík.
Sériu Anna zo Zeleného domu od kanadskej autorky Lucy Maud Montgomery vám asi nemusím veľmi predstavovať. Príbehy siroty, Anny Shirleyovej, si získali srdcia miliónov ľudí. Ja som si túto sériu zamilovala už v detstve, najskôr prostredníctvom televízneho seriálu, neskôr aj v knižnej podobe. Vždy, keď sa k nej vrátim, ma chytí nostalgická nálada a v myšlienkach sa vrátim do čias základnej školy, keď som ju po prvýkrát čítala a „htlala“ jednu knihu za druhou.
Anna z Ingleside je v poradí už šiestym dielom série Anna zo Zeleného domu. Postupne sme mali možnosť sledovať premenu malej chudobnej siroty na inteligentnú mladú ženu, neskôr manželku a matku. Prežívali sme s ňou radosti, starosti, lásky i trápenia.
Anna je jednou z tých postáv, ktoré okolo seba vyžarujú pozitívnu energiu, takže si ju jednoducho nejde neobľúbiť. V knihe Anna z Ingleside je Anna už dospelá žena s vlastnou rodinou, a hoci od prvej časti dospela a dozrela, stále v nej cítiť kúsok toho malého dievčatka s bujnou fantáziou a dobrodružnou povahu. Vďaka jej priateľskej povahe si ju obľúbila aj komunita jej nového domova. Opäť tu bolo viacero momentov, pri ktorých ma zahrialo pri srdci.
V tejto časti dostali viac priestoru aj jej deti, ktoré podobu so svojou matkou rozhodne nezaprú. Vďaka nim sme mali možnosť znovu nazrieť do detského sveta a spoločne s nimi zažívať rôzne dobrodružstvá a „neplechy“. Anna ako matka sa mi páčila, so svojimi ratolesťami mala veľmi pekný vzťah. Taktiež ma potešilo, že sme mali možnosť vidieť, ako sa aj po rokoch vyvíja jej vzťah s Gilbertom (tomuto páru som fandila od úplného začiatku). Samozrejme, ani ich manželstvo nebolo dokonalé, no bolo cítiť, že sa majú stále veľmi radi.
Keďže kniha bola po prvýkrát publikovaná v 30. rokoch 20. storočia, treba počítať s tým, že sa to odrazilo aj v štýle písania. Mne to však nevadilo, práve naopak, páčila sa mi dobová atmosféra, ktorá bola z príbehu cítiť.
Musím sa však priznať, že prvé diely série si ma získali o niečo viac. V knihe Anna z Ingleside sa Anna dostala trochu do úzadia, už nebola hlavnou postavou, čo mi bolo trochu ľúto. Napriek týmto pár výhradám vám však môžem celú sériu len odporučiť.