Celkovo hodnotím túto sériu celkom dobre, hoci druhý a tretí diel, boli o niečo slabšie. No táto časť s názvom Auris – Zvuk zla, bola opäť tým, čo ma prilákalo čítať prvú časť. Už samotná anotácia ma navnadila a tušila som, že to nebude tak jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať. A ja môžem len skonštatovať, že to tak naozaj bolo. No na celom príbehu bolo najviac sympatické niečo iné, lebo keď sa sériu rozhodnete čítať, veľmi si obľúbite  Hegela (Auris) a Julu, ktorí už od začiatku spolupracujú inak ako sme zvyknutí z iných kriminálok a trilerov. A presne to je dôvod, ktorý vám v tejto časti nedá spať. Lebo tu ide o viac, ako o jeden prípad. Ide tu o život.

Zvuk zla začína príchodom Silvana domov z psychiatrickej liečebne. No nie je to veľmi radostný príchod, lebo ešte ani nevstúpi do domu a už vidí niečo, z čoho sa len tak ľahko nespamätá. V okne vidí skočiť svoju matku a za ním je otcov tieň. Vtedy všetko začne. Vír udalostí, ktorý postupne ide smerom, aký by nik z nás nečakal. Hovorí Silvan pravdu? Vtedy opäť prichádza na scénu Hegel, ktorý mal byť niekde úplne inde, aby si vypočul chlapcovu výpoveď, ktorá znie ako výplod fantázie. No podľa Hegela Silvan neklame. A ak teda skutočne hovorí pravdu, čo sa naozaj stalo? Vtedy sa do prípadu dostáva Jula, ktorá má Hegelovi opäť pomôcť.

Prípad sa postupne zamotáva, a zrazu vôbec nie je jasné, čo sa to onoho rána vlastne stalo. Silvan je opäť v liečebni, no nik mu tam nerozumie, okrem Julinho brata, ktorý sa stal súčasťou tajného vyšetrovania.

Prípad sa neustále mení a nám vôbec nie je jasné, čo sa to tam vlastne deje. Teda pokým Hegel nepočuje oný zvuk. Zvuk zla. Vtedy skladačka pomaly začína zapadať na svoje miesto.

Bohužiaľ, cena za vyriešenie prípadu bude vysoká.

Veľmi.

Dokonca tak veľmi, že posledné strany už nemusíte ani rozdýchať..