Autorka Iveta Klemanová sa slovenským čitateľom predstavila už minulý rok, keď vydala svoju e-knihu Nesúď, kým nevieš. Teraz prichádza so svojou prvou tlačenou knihou Búrka, za ktorej názvom sa ukrýva zaujímavé posolstvo. Je to príbeh nielen o láske, príťažlivosti a vášni medzi letuškou a futbalovou legendou, ale i o sile pravdy a klamstva. Knižka je síce pomerne útla, no čitateľ v nej nájde nejednu peknú myšlienku zo života.

Louisa bola taká malá neriadená strela, ktorá nemala problém povedať, čo mala na jazyku, a to sa mi na nej páčilo. Síce ju to občas dostalo do problémov, no aspoň si nenechala skákať po hlave a bojovala sama za seba. Vďaka nej sme mali možnosť nahliadnuť do práce letušky, naozaj to nie je jednoduchá profesia, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V súčasnosti sa na ňu valil jeden problém za druhým a hrozilo, že môže prísť o všetko, čím doteraz žila. Ako dokáže zvládnuť intenzívnu búrku, ktorá zrazu zasiahla jej život a pretáča v ňom všetko hore nohami?

Musím sa priznať, že Elliot mi zo začiatku nebol veľmi sympatický. Vadilo mi jeho správanie, občas som mala pocit, akoby sa vyvyšoval nad ostatných a bol až príliš paranoidný. Postupne sme sa však dozvedeli, čím všetkým si prešiel v minulosti, ako mu médiá a paparazzi znepríjemňovali život, čo kvôli sláve a peniazom stratil a už som mu dokázala lepšie porozumieť i nájsť si k nemu cestu. Navonok možno pôsobil chladno a odťažito, do svojho života pustil len pár ľudí, no keď ste si dokázali získať jeho dôveru, spoznali ste muža s veľkým srdcom. Svoje postavenie používal na pomoc iným, za čo má môj obdiv. So svojou dcérou mal krásny vzťah, urobil by pre ňu prvé a posledné a vychoval z nej inteligentnú a dobrosrdečnú mladú ženu. Rovnako sa mi páčil i jeho vzťah s najlepším kamarátom, už dlhé roky si navzájom kryli chrbát a boli tu vždy jeden pre druhého.

Romantická linka bola fajn. Mám rada príbehy, kde je medzi hlavnými hrdinami väčší vekový rozdiel, no predsa by som k nej mala určitú výhradu. Vzťah Louisy a Elliota sa na môj vkus v niektorých momentoch vyvíjal až príliš rýchlo. Kľudne by som privítala, keby bola kniha dlhšia aj o 50 strán a autorka niektoré veci viac rozpísala, aby som dokázala viac precítiť chémiu medzi nimi dvoma.

Toto bolo pre mňa jediné mínus knihy, inak som bola s príbehom spokojná a jeho čítanie som si užila. Keďže som čítala už autorkinu prvotinu, môžem povedať, že na seba zapracovala a v jej štýle bolo cítiť určité zlepšenie. Búrku som "zhltla" v priebehu pár hodín, čítala sa mi ľahko, ani som si neuvedomovala, ako mi pod prstami ubieha jedna stránka za druhou. Dúfam, že v budúcnosti sa od Ivety Klemanovej dočkáme aj ďalších príbehov.