O Julie Caplin sme už počuli asi všetci, a tak si myslím, že ju netreba predstavovať. Jej knihy sú prijemnými romantickými oddychovkami, ktoré si získali srdcia mnohých čitateľov. No jej knihy neponúkajú len oddych či romantiku, ale predstavujú i krásy miest a ich okolia, a sú skvelým čítaním aj pre fajnšmekrov, ktorí majú radi dobré jedlo. Nie len to naše tradičné, ale aj nové nepoznané chute iných krajín.
A ako inak, aj najnovšia kniha je o tomto, a predsa je iná. Núti hľadať nové zážitky a dobrodružstvá, spoznávať ľudí, nájsť nových priateľov. Lebo o tom je život. Treba si ho užívať plnými dúškami a nenechať sa zlomiť nikým a ničím. Lebo aj o tom je leto. Pre mnohých z nás obľúbené ročné obdobie, čas oddychu, letných lások, dovoleniek, turistiky, opaľovania, a samozrejme nesmie chýbať čas na knihy. A ak vám náhodou nevyjde tento rok dovolenka niekam za hranice, tak vezmite do rúk Domek v Irsku, a cestujte tak aspoň v mysli. Je to práve ten typ knihy, ktorý sa číta ľahko a svižne, a nechýba mu nič.
Má všetko, čo od „letnej“ knihy potrebujem.
Lásku, romantiku, cestovanie, noví ľudia, nové zážitky, trochu hádok okorenených vášňou. Kniha ponúka skvelé výhľady, opisy prostredia, a ešte sa pri nej aj naučíte variť. Prišlo mi to tak príjemne kreatívne, vzhľadom na to, keď si spomeniem, ako ma otec ako dieťa nútil vstávať celý víkend skoro ráno, aby som stihla navariť jedlo na pravý obed. Neľutujem to, lebo dnes viem všetko, čo potrebujem. Ale nebola to len jeho zásluha. Človek musí v prvom rade chcieť. Musí to ísť z jeho srdca. A pokiaľ vo vás nie je tá správna iskra, ktorá vyžaduje určitú dávku jednak schopností a úsilia, tak rovnako aj vášeň. Lebo jedlo si treba vychutnávať a mnohí sa na varenie pozerajú ako na skutočné umenie. Prikláňam sa k tomu, že to umenie skutočne je. Osobne si neviem predstaviť byť šéfkuchárom, pretože sa mi to zdá byť priveľmi stresujúce. No na druhej strane, vždy keď sa vyberiem do reštaurácie, potrebujem, aby jedlo, ktoré mám na tanieri bolo pekné a chutné. A na to treba talent. A či ho mala Hannah, to nemôžem povedať. Snažila sa, a to sa cení. A popritom zažila niečo dobré a jednak niečo stresujúce. No bolo to výborné vyvrcholenie, ktoré sa mi páčilo. Rovnako, ako celý príbeh, s ktorým som mohla opäť utiecť, a zároveň zostať doma.