Poviem vám, moje očakávania boli naplnené do poslednej bodky, lebo som dostala bravúrny príbeh, ktorý vám toho dá k zamysleniu neskutočne veľa.

Ale poďme po poriadku a povedzme si, o čom táto Kniha ohňa vlastne je.

Autorka nás tentoraz zavedie do malej dedinky v Grécku, kde lesy a pokoj sú súčasťou každej duše a života obyvateľov.  V tejto dedinke žije hudobníčka Irina s manželom Tassom a dcérou Charou. Tasso maľuje lesy, stromy a má naozaj výnimočný talent, ktorý ho deň čo deň posúva vpred.

No jedného dňa pokoj naruší požiar. Horia domy, lesy, stromy, kvety, autá aj ľudia. No zo všetkého najhoršie je, že horia ľudské duše, ktoré akoby stratili všetko, pre čo žili.

A akoby toho nebolo málo, v lese, v ktorom je už len popolavo nájde muža, ktorého nechá umrieť. Možno nie naschvál, alebo možno áno, ale všetko sa týmto mení. V knihe nájdete vyšetrovanie, rozhovory, činy a prekvapivé rozuzlenie. Okrem toho je najhoršie sledovať jej manžela, ktorý len sedí s popálenými rukami hore, život mu uniká pomedzi prsty, len pozerá, nemaľuje obrazy, skoro nerozpráva. Chara je tiež len svojím tieňom a je na nich naozaj smutný pohľad, ktorý mi lámal srdce.

Kniha je však rozdelená do dvoch častí, kde v jednej rozpráva Irina svoj život po požiari, a v druhej, v Knihe ohňa opisuje udalosti požiaru. O tom, ako stratila manžela, kde ho našla, že jej dobrí ľudia pomohli, že dcéra aj muž mali obrovské popáleniny... doslova opísala všetky hrôzy, z ktorých mi bolo všetko neskutočne ľúto. Doslova som v niektorých pasážach cítila, že ma pália ruky, nohy, chrbát... akoby som sama spadla do rozbúreného ohňa... skrátka Christy vie dokonale vtiahnuť a opísať hĺbku pocitov i činov.

Suverénne by som povedala, že táto kniha je asi najlepšia z jej tvorby a neskutočne si ma ňou opäť získala, a to i napriek tomu, že je kniha vlastne smutno-krásna, hlboká, citlivá. A opäť si pri nej môžete uvedomiť, že váš život je vlastne napriek všetkým problémom krásny a bezstarostný.