Teší ma, že na Slovensku sa objavuje čoraz viac talentovaných autorov a autoriek, ktorí rúcajú stereotypné názory o domácej tvorbe. Slovenské knihy majú čo ponúknuť a bola by škoda, keby nedostali šancu vám to dokázať. Poďme si predstaviť jednu čerstvú slovenskú novinku, ktorú si rozhodne nemôžete nechať ujsť.
Kniha Zlodej tulipánu, ktorú napísala mladá slovenská autorka Majka Danihelová, je druhým dielom trilógie Dedička. Prvý diel nazvaný Dedička ruže som zaradila medzi moje TOP prečítané knihy roku 2022, preto som sa na pokračovanie nesmierne tešila... a moje očakávania boli do poslednej bodky naplnené. Väčšinou sa mi stáva, že každý diel série je pre mňa slabší a slabší, no Zlodej tulipánu opäť dosiahol latku, ktorú nastavila Dedička ruže.
Ide o originálny príbeh predstavujúci kombináciu romantiky s tajomstvami, klamstvami, intrigami, náročnými plánmi, prekvapivými zápletkami a akčnými scénami. Podobný príbeh na slovenskej literárnej scéne nemáme (aspoň ja som sa s ním nestretla) a môže konkurovať aj zahraničným bestsellerom.
Autorka má môj veľký obdiv, že dokázala napísať takýto prepracovaný príbeh, naozaj sa s ním detailne vyhrala. Je vidieť, že si musela naštudovať množstvo odborných, vedeckých a technických poznatkov, aby malo všetko „hlavu a pätu“. Pri čítaní sa rozhodne nebudete nudiť, keďže každú chvíľu prišiel nejaký zvrat alebo odhalenie, neraz som zostala stáť s otvorenými ústami. Nikdy som si nebola istá, čo môžem čakať od ďalšej kapitoly, čo ma nútilo otáčať jednu stránku za druhou. Dostali sme odpovede na niektoré otázky z jednotky, iné veci sa zasa ešte viac zamotali. Príbeh sa nesie v temnejšej atmosfére, nechýbajú tu vulgarizmy, násilie, pikantné scény a podobné závažné témy, preto je i na jeho začiatku uvedené varovanie, že je určený dospelým čitateľom.
Hlavnú hrdinku Violet sme v minulej časti spoznali najmä ako „tvrďasku“, ktorú len tak niečo nerozhádže. Teraz nadobudla táto jej maska výraznejšie trhliny a do popredia sa dostala jej citlivejšia verzia. Neustále v nej prebieha vnútorný boj medzi plánom, na ktorom so svojou tetou tak dlho a usilovne pracovali, a realitou, vďaka ktorej získala na určité veci odlišný pohľad. Vo svojom živote to nemala jednoduché a pravdupovediac, netuším, ako by som sa v jej situácii zachovala. Miestami mi jej bolo celkom ľúto, valilo sa to na ňu zo všetkých strán.
Romantická linka bola tiež skvelá a napísaná "nenásilne", čo ma veľmi bavilo. Máme tu v podstate zakázaný vzťah, medzi Violet a jej „milým“ stojí veľmi veľa prekážok, a práve toto dodáva ich vzťahu ešte viac príťažlivosti. Boli nútení si ukradnúť každú možnú chvíľu, aby mohli byť spolu, vďaka čomu som si ich spoločne strávený čas mimoriadne užívala. Rozumeli si, mali veľa spoločného, bolo medzi nimi cítiť vzájomné iskrenie… neraz som pri nich dvoch nedokázala z tváre striasť prihlúply úsmev. Inokedy ma zasa bolelo srdce, keď som videla, čo všetko im stojí v ceste. Som veľmi zvedavá, ako to medzi nimi nakoniec dopadne.
Samozrejme, že príbeh musel skončiť v tom najlepšom a ja netuším, ako vydržím čakať na vydanie poslednej časti. Čakanie bude naozaj náročné. Zlodeja tulipánu i Dedičku ruže vám môžem len a len odporučiť. Určite nebudete ľutovať, keď si knihy kúpite a prečítate. Zaujme vás nielen netradičný príbeh, ale aj krásne oriezky, ktoré zdobia obe knihy. Ja sa na ne stále neviem vynadívať, sú to jedny z najkrajších kúskov v mojej knižnici.