Na dvore z hmly a besu je priame pokračovanie série Na dvore z tŕňov a ruží. Od každého som počúvala slová uistenia, že zrovna túto časť si neskutočne zamilujem, že budem žiť touto férskou romancou. A možno by sa tak aj stalo, keby sa autorka nerozhodla písať postavou Feyre. Ak mi niekto počas čitateľskej kariéry liezol extrémne na nervy, bola to jednoznačne ona. Vlastne, celých 500 strán bola táto lady v permanentnej depresii a uzavretá vo svojich myšlienkach. Často som ani nechápala, čo jej vlastne vadí a kde je problém, keďže jej rozdvojená osobnosť sa nevedela rozhodnúť. A nebyť jej... ja si myslím, že by som ten príbeh naozaj milovala. Potom sa už chuderka troška pozbierala a verím, že v ďalšej časti je pripravená zničiť svet.

Ale všetko zlé je na niečo dobré a každá depresívna postava má svoj opak v tej, ktorá bude vždy ironická a spraví čitateľovi radosť. Nuž, nemusím hovoriť 2x, že tejto úlohy sa zhostil veľmi sexi nesmrteľný fér Rhys. Tak ako v prvej časti, aj tu plnil moje svetielko nádeje on. Nejde ho nemilovať, je to proste láska. A sem vkladám mini spoiler – jeho Úzky kruh je taktiež totálne peckový. Zbožňovala som všetkých, ktorí doň patrili a bez hanby priznávam, že tam chcem patriť aj ja. Výnimočne hlavne preto, aby som stretla Cassiana.

Aj keď bol príbeh plný omáčky, vaty a nezáživných momentov, posledné strany ho vykompenzovali až až. Tam sa začali diať také veci, že ak nedostanem hneď trojku, asi to moje čitateľské srdce nedá.

No a nakoniec vám prezradím môj tajný recept, vďaka ktorému som knihu úspešne dočítala a aj jej dala také hodnotenie – odpoveď sú fanarty a reelska. Viem, že sa počas čítania toto vyslovene neodporúča, až to hraničí so zákazom, ale keď... nemôžem si pomôcť, lepšie sa mi na tú knihu pozeralo, ako čítalo (ale to bude možno iba tou prehnanou romantikou :D). Teším sa, čo prinesie pokračovanie.