Na dvore z krídel a zmaru so sebou priniesol vojnu, spojenectvá, ale aj nové postavy a dilemy. Je pre mňa v tejto fáze ťažké písať recenziu a zároveň nespoilerovať, ale aj naladiť vás na jej nôtu.

Tým, že sa v tejto časti rozhodla Sarah zaangažovať kopec postáv a vytvorila z príbehu akési rodinné stretnutie, príbeh mierne upadal. Charaktery, ktoré boli doteraz v popredí sa stávali plochými a bolo náročné udržať pozornosť pri sledovaní všetkých postáv naraz. To sa odrazilo aj v mojej, doteraz, najobľúbenejšej postave – Rhysovi. Už to nie je ten bad boy, ktorý si získava ženské srdcia. Zrazu vo všetkom ustupuje Feyre, jeho pocity sa fatálne strácajú a pôsobí ako niekto do počtu, čo ma neskutočne mrzí.

Po prvýkrát v tejto sérii mi Feyre nevadila, čo považujem za veľký pokrok. Už sa vzájomne akceptujeme a vychádzame spolu. Do popredia sa prediera aj sestra Nesta, ktorá zohráva dôležitú úlohu a ja sa neviem dočkať, čo prinesie jej kniha.

Aj v tretej časti zohral Cassian svoju temnú rolu a ja som nad ním slintala ako malá. Opísaný ako boh vojny bol na zjedenie. Stáva sa z neho moja top postava a jeho správanie ma neodolateľne láka. Nejaké tip, kam na takýchto mužov?

Dosť ma mrzí neprepracovaný koncept vojny, ktorý by si určite zaslúžil väčšiu pozornosť. Autorka sa naň pripravovala celú knihu iba pre to, aby ho rýchlo preletela a ani sa nad ním hlbšie nepozastavila. A pritom práve táto vojna bola vec, na ktorú som sa najviac tešila.

Avšak najviac ma v príbehu potešilo zaangažovanie všemožných ,,príšeriek“, ktoré driemu v pozadí a sú staršie ako samí Najvyšší férovia. Je neskutočné pozorovať ich silu a spojenectvá, ktoré Feyra, aj napriek mnohým varovaniam, neustále uzatvára. Tá minulosť tohto sveta sa mi páči zo všetkého najviac.

Vo výsledku táto kniha bola podobná ako dvojka. Akurát tu na mňa celý efekt pôsobil opačne, prvých 500 strán super a posledná stovka mohla byť lepšia. Napriek tomu sa z tohto sveta odchádza ťažko a ja sa už znova teším na pokračovanie, ktoré bude venované mojej milovanej Neste.