Donedávna som bola ten typ človeka, ktorého keď ste sa spýtali na názor k sérií Na dvore... nevedela som odpovedať. Roky som sa Sarah a jej knihám vyhýbala, potom ma sklamala jej kniha Trón zo skla a už som nechcela pokúšať osud a popáliť sa. Človek mieni, bookstagram mení, a tak sa stalo, že som sa na túto ,,kultovku“ pozrela. Asi som aj prišla na dôvod, prečo som ju tak dlho odkladala.
Keďže je kniha Na dvore z tŕňov a ruží prvý diel novej série (už po vydanom Tróne), čakala som, že ma autorka ohúri. Predsa len mala dostatočne veľa času vypísať sa a začať tak s prepracovanejším štítom. Prečo takú možnosť nevyužila, dodnes nerozumiem.
Začnem ale tým dobrým, čo kniha ponúka. Samotný koncept príbehu je skvelý, má obrovský potenciál a možno, ak sa odosobníte od samotného poňatia, si to moc užijete. Stránky ubiehajú samé, ani neviete ako a zrazu ste v polovici príbehu. V tomto prípade je to aj super, lebo prvá polka je taká... zbytočne natiahnutá so sklonmi nudiť sa. Ale potom to príde, akcia, očakávanie. Ďalšou skvelou vecou bol určite Rhysand, ale to je veľmi subjektívny názor. Mne pomáhal prežiť tie negatíva, ktoré o chvíľu vypichnem. Vďaka nemu mám chuť ísť do pokračovania a zistiť, čo pre nás tento temný a záhadný fér z Nočného dvora chystá.
Zoznam negatív je pre mňa pomerne dlhší, ako to, čo sa dá ospevovať. Začnem veľmi subjektívnym pocitom z Feyre, ktorá mi vôbec nesadla. Nemala pre mňa dušu, ani správny charakter, nehovoriac o jej mladíckej naivnosti. Verím, že toto by sa mohlo aj časom napraviť. Nedá mi nevrátiť sa k prvoplánovosti deja. Doslova čokoľvek, čo od knihy očakávate, to aj dostanete. Bez akejkoľvek tenzie, bez napätia, bez originality. Ak už máte čo-to načítané v tomto žánri, nič vás neprekvapí a určite sa tu nestretnete s revolučnými a jedinečnými myšlienkami.
Najviac zo všetkého ma sklamal úplne nepremyslený záver. Vyriešiť všetko tým, že príbeh zaleje slnko a úspech neúspešného, ma privádzal do šialenstva. Doslova by som to nazvala ako výsmech všetkých koncov. Cítila som tak potrebu čo najrýchlejšie a najjednoduchšie uzavrieť príbeh, kto vie prečo. Určite by si zaslúžil viac pozornosti a nejaké navnadenia na pokračovanie.
Úplne nerozumiem, prečo autorka v príbehu používala silné odkazy a prepojenia na rozprávky ako Kráska a zviera či Popoluška. Strácalo to pre mňa čaro a určite ma aj toto v závere dosť sklamalo. Určite ste zachytili marketingovú stratégiu, kde knihu práve porovnávajú s Kráskou, nenechajte sa tým však zmiasť.
No a na záver tohto nekonečného monológu jednak ďakujem za pozornosť a zhrnutie je asi takého – aj keď má príbeh silný potenciál byť výbornou romantasy, v prvej časti autorka určite túto latku nedosiahla. Myslím, že pocity z príbehu ma donútili zatiaľ zostať v zlatom strede hodnotenia a nechať si ešte otvorený názor na druhú (vraj lepšiu) časť.
Ak by som mala 15, táto kniha by bola mojou fantasy modlou.