Kniha už celkom rýchlo obletela niekoľkých knižných recenzentov (vrátane mňa) a musím povedať, že som opäť nadšená. Hoci recenzie tu boli rozporuplné, lebo Fitzek tento raz donútil čitateľa čítať bez prestávky a dávať si sakramentský pozor na každú jednu vetu, slovo, písmeno, bodku či čiarku. A práve to sa stalo rozporuplným, lebo ak ste stratili pozornosť a ušiel vám nejaký ten detail, príbehu ste nemohli rozumieť.

Našťastie mne niť Fitzekových myšlienok neušla.

Myslím, že každý jeden z nás zažil nočné mory či déja vu. Ak náhodou nepatríte medzi týchto „šťastlivcov“, buďte radi. Lebo ja som zažila oboje a poviem vám, nie je to ktovie aký pocit. Pri nočných morách som sa budila so strachom ale déja vu je niečom celkom iné. To sa mi stáva často aj teraz. Že zažívam veci akoby druhýkrát. Sen si nikdy nepamätám, ale keď príde na danú situáciu presne viem, čo odpoviem, čo spraví druhá osoba, je mi známe aj prostredie a aj všetko okolo. Je to zvláštne, však?

No čo potom zažíva Námesačný? Keď spí a dokáže rozprávať, robiť činnosti, no keď sa zobudí, nič si nepamätá? A čo ak je Námesačný vo svojom sne nebezpečný psychopat? Alebo ešte horšie, vrah? Poviem vám, neviem, či by som chcela niečo také zažiť. Bohate mi to stačí vo filmoch a knihách.

A preto som rada, že sa tejto témy ujal práve Fitzek, ktorý napísal napínavý príbeh, kde rozlíšiť skutočnosť od sna je skoro nemožné. Fitzek vás zoznámi s architektom Leonom a jeho ženou Natalie. Tá však zmizne a Leon sa pokúša prísť na to, čo sa s ňou stalo. Stále mu viac a viac napadá myšlienka, že jej ublížil práve on vo svojom stave Námesačnosti, ktorá sa mu po niekoľkých rokoch opäť vrátila. Čo sa teda stalo a čo bol len sen? Skutočne bytový dom, v ktorom bývajú spolu s Natalie, ovláda nejaká neviditeľná sila alebo je ňou on sám?

Nechajte sa teda vtiahnuť do víru udalostí, kde nič nie je také, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Nechajte sa vtiahnuť do myšlienok a snov, z ktorých cesta vedie len cez labyrint útržkov snov, ktoré vám vezmú dych.

Ale hlavne sa nezabudnite opäť nadýchnuť.

Lebo v tieňoch vlastného bytu striehne niečo, oproti čomu je déja vu a klasická nočná mora len zlomok toho, čo by ste nechceli zažiť.

Dýchajte.

Otvorte oči.

Prebuďte sa.

Teraz.