Autor Alex Michaelides si nás už pred nejakým časom získal svojím titulom Tichá pacientka, ktorý mňa osobne ako titul skutočne oslovil a sa stránky pretáčali akoby samé. A teda príchodom nového diela s názvom Panny som bola nadšená a moje očakávania boli vysoké. A nadšenie? To bolo na najvyššom stupni, lebo pri čítaní chvál na obálke knihy a zaujímavej anotácii som si hovorila, že to má obrovský potenciál a možno autor prekoná svoj predošlý titul. Pri čítaní som rýchlo pochopila, že autor svoje dielo v mojich očiach neprekonal. Nehovorím, že dielo bolo zlé, práve naopak, bolo veľmi chytľavé, dej nestagnoval, stránky sa otáčali samé a ani som sa nenazdala a zrazu som čítala zaujímavý a prekvapivý záver. No i napriek všetkému toto dielo hodnotím slabšie, lebo podľa mňa malo oveľa väčší potenciál, ktorý autor vôbec nevyužil.
Ale poďme pekne od začiatku, aby ste pochopili, čo vám týmto chcem povedať.
Zoznámte sa s psychiatričkou Marianou a jej skupinou, ktorú pomáha liečiť. Zoznámte sa s jej mŕtvym manželom, terapeutkou a neterou Zoe, ktorá ju zavolá do svojej školy po tom, ako sa jej najlepšia priateľka nájde mŕtva. Polícia v tomto nič nekoná, hoci Mariana tuší, že niečo nie je s kostolným poriadkom. Tak sa púšťa do vyšetrovania na vlastnú päsť rozhovormi, ktoré sú cielené na istého profesora a jeho študentky. Niečo sa stále skrýva medzi slovami a riadkami, ktoré čítam a som skutočne zvedavá, čo sa stane. Dokonca som si poobhrýzala zo zvedavosti skoro všetky nechty. No faktom je, že ma akosi toto vyšetrovanie nezabavilo tak, ako som čakala. Preto sa autor rozhodol priniesť na scénu ďalšiu mŕtvolu. Opäť študentku z profesorovej zvláštnej skupiny menom Panny...
Hovorila som si, že to naozaj musí niečo mať spoločné s profesorom, a celú dobu som bola na strane Mariany, lebo dôkazy boli dosť usvedčujúce a slučka sa pomaly sťahovala. K tomu sa pridali ešte aj odkazy v starogréčtine, ktorú profesor ovládal ako jeden z mála na univerzite.
No ako to skutočne celé bolo?
To vám neprezradím, lebo by som vás pripravila o to najlepšie.
O záver. Ktorý mnou skutočne pohol v momente, keď som to celé pochopila.
A zaručujem vám, že pohne aj vami, a vašou mysľou.
Budete prekvapení.
A budú aj zimomriavky.