Carsten Henn je nemecký spisovateľ, ktorý sa do môjho povedomia dostal svojou prvou knihou Starec a more príbehov, ktorá si podmanila stovky, či možno tisícky slovenských čitateľov. Keďže som sa stala autorovou fanúšičkou, bolo jasné, že sa pustím aj do knihy Pekár a vôňa príbehov. Pravdou však je, že som už do nej nešla s takým nasadením ako do predošlej, ale to len z dôvodu, že som sa bála, či autor svoju výnimočnosť už nevyčerpal v predošlom príbehu, do ktorého nepochybne zakomponoval svoje srdce aj dušu.
No hneď ako som začala čítať, som vedela, že tento príbeh bude rovnako emotívny, ako ten predošlý. Hoci v prvom sa mi viac páčila vôňa kníh a kníhkupectva, tu som cítila vôňu pečiva, ktorá dodala príbehu ľudskosť a výnimočnosť. Možno sa vám to pri čítaní týchto riadkov bude zdať smiešne, ale verím, že až si tento príbeh prečítate, pochopíte, čo to znamená...
Príbeh knihy Pekár a vôňa príbehov začína na javisku. Ale tentoraz nie je podstatné javisko a účinkujúci na ňom, ale hľadisko, v ktorom sedí Sofie so svojím manželom. Manžel v tejto chvíli tiež nie je zaujímavý, lebo všetku pozornosť si vyslúži Sofie, ktorá uprostred deja odchádza náhlivou chôdzou preč. Pretože to ona tam mala stáť a robiť dokonalé piruety, jej mali tlieskať a oslavovať ju. No život to zariadil inak a po zranení, ktoré si spôsobila, ju už nepotrebujú...
Sofie sa teda začína potĺkať životom vyhasnutej hviezdy, ktorej sa rozplynul život v priebehu niekoľkých minút. Jej dni sú rovnaké, monotónne, s výnimkou dní, kedy jej sestra privedie svoju dcéru, ktorú zbožňuje ako vlastnú. No potom dostane list. Musí sa pohnúť ďalej a svoj život vziať do vlastných rúk. A to aj napriek tomu, že k tancu na javisku sa už nikdy nevráti.
No tanec ju nikdy tak celkom neopustí.
Lebo tam, v malej pekárni v dedine, existuje jeden pekár, ktorý každý deň pozdraví svoju pec, cesto, psa aj fotky.
Zdá sa byť čudák a navyše skoro nič nehovorí. No jeho pečivo je brilantné. Chutí božsky a žiaden zákazník mu nemôže odolať. A práve tu skončí Sofie. Pri pečení chleba zisťuje, že život sa procesu pečenia náramne podobá (tých prirovnaní v knihe nájdete dosť, preto to ďalej nebudem rozpisovať).
Sofie tak nájde nový smer, pochopí príbehy – a aj ten svoj - od základov sa zmení, a opäť jej dni dostávajú farby šťastia.
No ako k tomu celému dôjde, si budete musieť prečítať.
Pretože tak, ako každý pekár či kuchár má svoje tajné prísady, ja mám svoju tiež. A tou je, že vám nič nevyzradím, lebo tento malý veľký príbeh vám dá omnoho viac, než sa môže zdať.
Uvarte si horúci čaj, vyložte si nohy, pripravte si nejakú maškrtu a vydajte sa skúmať pečivom voňajúce príbehy, ktoré si vás podmania každým jedným sústom.