Spomínate si ešte na knižné série ako je Off campus alebo Briar U? Ak áno, určite viete, že Elle Kennedy je majsterkou šteklivých romancí, ktoré sú väčšinou nadľahčené a do toho riešia aj vážnejšie otázky, ktoré sú bežnou súčasťou vzťahov i života. Po dvoch vynikajúcich sériách autorka prichádza s ďalšou, avšak táto nepriniesla veľkú vlnu nadšenia a ovácií. Čo sa deje? Kde sa podela autorkina schopnosť zaujať a červenať sa pri čítaní? Vopred by som chcela upozorniť, že z mojej strany nejde o to odradiť vás od čítania, iba poukázať na odlišnosť v porovnaní s predchádzajúcou tvorbou naozaj vynikajúcej autorky.
Prvý diel zo série Prep - Rebel, prináša pohľad na delikventov spomedzi stien Sandoverskej školy. V hlavných úlohách tu stretávame R.J.-a, hackera a zároveň aj samotársku dušu, ktorá by najradšej vypadla zo školy a pretĺkala sa životom sama. Jeho postava bola napísaná naozaj výborne, vlastne ako aj všetky ostatné. Spoznávame tu jeho citlivú a zároveň uzavretú povahu, ktorá pramení zo sklamania a pocitu, že každý človek časom zradí to najkrehkejšie čo má - jeho dôveru. Napriek tomu je R.J. taktiež chlapec, ktorý sa nebojí výzvy, bitky a dokonca ani lásky. Možno práve preto im to so Sloan tak skvelo klape, pretože obaja sa učia od seba navzájom a spoznávajú hranice a city, ktoré majú medzi sebou. Sloane je spočiatku chladná kráľovná, časom sa však začne oddávať citom k R.J.-ovi a prerod jej postavy môžeme sledovať po celý čas vývoja knihy. Ako dcéra riaditeľa nie je práve najväčší anjelik a rada riskuje hnev svojho otca. Preto sa nezakľakne ani svojho násilného ex, ktorý ide po R.J.-ovi ako pes po údenom. Spoločne táto dvojka zažíva mnohé vzostupy a pády, ktoré testujú ich oddanosť.
Okrem hlavných hrdinov sa na scéne objavujú aj ich priatelia ako je Silas, chlapec, ktorý veľa skrýva, Fenn, ktorý hrá skvelú postavu sukničkára a v neposlednom rade Lawson, ktorého príbeh a dejové linky okoreňujú knihu a stávajú sa jednými z najlepších častí. Čitateľ je na nich schopný lipnúť viac, ako na príbehu R.J-a a Sloane. Viacpohľadovosť je v tejto knihe vítaná, priam žiadaná, a preto spoločne s postavami skúmame ich potenciál, možnosti a vlastnosti, ktoré odhalia v možnom pokračovaní.
Keďže môžem s pokojným svedomím vyhlásiť, že postavy nemali v sebe väčšie chyby a na nich príbeh neupadal, prechádzam k časti, kde vidím najväčší zádrhel a zmarený potenciál. Dej, pri ktorého čítaní si kladiete jediný otázku: Písala toto vôbec Elle? Akoby všetko, čo sme zažili v jej predchádzajúcich knihách tu zmizlo. Žiadne nadľahčené scény, žiadna irónia či sarkazmus, ktoré by boli vtipnou zložkou príbehu, dokonca ani šport tu, zdá sa, nehrá hlavnú úlohu. Všetko je akési plytké, nepodstatné, suché. Aj keď majú postavy svoje čaro, pre ich konanie v niektorých situáciách si ich čitateľ obľubuje len veľmi neľahko a čaká na bod zlomu.
Naznačené témy ako je hackovanie, plávanie či istý bitkársky spolok, sú len akýmsi doplnkom deja, ktorému sa nie je potrebné venovať a radšej celú snahu autorka vkladá do vzťahov, ktoré sa neustále opakujú a tvoria prekážku v dynamike a posune deja. Okrem iného sa tu vo veľkom rieši aj téma drog, ktorá, žiaľ, nie je uchopená z toho správneho konca.
Veľmi ma mrzí, že ma po prvýkrát odkedy som chytila do ruky knihu od Elle, jej kniha sklamala. Tento štýl, táto séria, akoby to ani nebola ona. Nechcem vás od čítania knihy odrádzať, predsalen je to môj subjektívny názor, no myslím, že toto dielo má veľký, nevyužitý potenciál.