Autorka Christy Lefteri si ma minulý rok získala svojou knihou Včelár z Aleppa, ktorá patrila k jednej z najobľúbenejších toho roka. Vtedy totiž svojou silou zasiahla moje srdce obrovskou vlnou smútku, ktorá sa mi vryla pod kožu. Hovorila u utečenectve, o ľuďoch, ktorým sa z minúty na minútu otočil život, a ktorí museli len s pár vecami odísť, opustiť svoje domovy. Museli sa vydať do neznáma, kde ich osud vôbec nebol istý. Už vtedy to bola silná téma.
A tak, keď na slovenský trh prišla aj jej nová kniha, Spev vtákov, vedela som, že to bude opäť skvelý zážitok. A veru som sa vo svojom predpoklade nemýlila, pretože táto kniha sa mi páčila ešte oveľa viac ako Včelár z Aleppa.
Dej knihy sa odohráva na Cypre, (ktorý by som rada jedného dňa navštívila) ktorý mi bol však ukázaný z iného pohľadu. Lebo ako turistická rekreačná oblasť to musí byť famózne. Ale jedna vec je cestovný ruch dneška a druhá vec je Cyprus pred pár rokmi. Ak sa vám niekedy počas histórie nášho malého Slovenska zdalo, že sociálne vrstvy je tu cítiť, tak odporúčam pohľad práve na túto krajinu, kde rozdiely boli priam gigantické. A to ma zarazilo. Lebo vždy som si myslela, že tá krajina je iná. Nuž som rada, že som ju videla aj z iného uhla. Ale nie o tom som chcela písať. Chcela som poukázať na fakt, že autorka Christy Lefteri má neuveriteľný talent opísať rozdiely bohatstva a chudoby. Lebo práve taká chudobná žena sa prišla stať pomocníčkou pre boháčku. Čo vôbec nie je prekvapivé, lebo podľa mňa takéto rodiny robiť samé nechcú. V príbehu Spev vtákov však na svoju rodinu nemala pani domu čas pre prácu a zahľadenosť do svojho života.
Úprimne, dlho som sa zamýšľala aj nad samotným názvom knihy, lebo mi nič nenapadalo. No ako kniha postupovala svojím tempom, ktoré som v knihe vôbec nečakala, začalo mi dochádzať, prečo má kniha taký názov. Nechcem vám to prezradiť, lebo by ste prišli o pointu príbehu. Preto iba poviem, že Spev vtákov v tomto prípade nie je taký, na aký sme zvyknutí. Pretože celá táto kniha sa vlastne pre mňa stala obrovským prekvapením. Neniesla v sebe totiž iba tak nejakú tému. Našla sa v nej pátracia akcia, ktorá mi ulahodila. Našla sa tam láska, spomienky, chudoba, smútok a veľa smrti. Možno jej bolo až príliš veľa.
No celú knihu sprevádzali zvuky vtákov.
Ich spev.
A je len na vás, či ho po prečítaní budete považovať za krásne štebotanie, alebo za kvílenie, ktoré vám roztrhá dušu na tisícky šrapnelov, ktoré vystúpia vysoko nad oblaky, cez ktoré môžno sledovať krajinu a ľudstvo, ktoré i naďalej rozosieva svoje zrniečka zla.