Slovenská autorka Kristína Ježovičová má na svojom konte už viacero kníh z rôznych žánrov, no v posledných rokoch sa venuje prevažne tvorbe pre mladších čitateľov. Z jej kníh by som spomenula napríklad Nevyslovené, Vydrž to so mnou, Nelám mi srdce či Nelám mi krídla. Veľmi ma potešila informácia, že jej tohtoročnou novinkou bude práve vianočný príbeh.

Vianočný bozk je príbeh o dvoch kamarátkach, ktoré by na prvý pohľad nemohli byť viac odlišné, no napriek tomu sú si veľmi blízke a dobre jedna druhú dopĺňajú. Okrem priateľstva tu nájdete veľa vianočnej atmosféry, rodinnej súdržnosti i problémov, humor, úskalia dospievania, mladú lásku aj vážnejšie témy. Priznám sa, že pri čítaní sa u mňa vystriedali rôzne pocity - niektoré pasáže som si nesmierne užívala a príbeh ma bavil, no zároveň tu boli miesta, z ktorých som mala skôr zmiešané pocity a kde moje nadšenie trochu opadlo. Taktiež by som privítala, keby vianočná výzva, do ktorej sa dievčatá zapojili, bola do príbehu zakomponovaná o niečo viac. Celkovo však príbeh hodnotím kladne, bola to YA jednohubka, ktorá sa do tohto obdobia dobre hodila.

Rina neznášala Vianoce a nešlo len o taký obyčajný rozmar dospievajúceho človeka (aj keď je pravda, že občas sa správala ako taký ,,spratek” a ja som nad ňou len prevracala očami). Postupne sme sa dozvedali, prečo má takýto postoj k sviatkom, ktorý iní ľudia tak zbožňujú. Neraz mi pre ňu pukalo srdce a najradšej by som ju objala. V niektorých momentoch mi tiekli slzy po lícach a bolo mi veľmi smutno. Na jej rodičov som zasa bola pekne nahnevaná, takýto prístup k deťom asi nikdy nepochopím. Našťastie, mala aspoň svoju najlepšiu kamarátku a jej rodinu, ktorí ju vždy privítali s otvorenou náručou.

Kata, naopak, doslova žila Vianocami a užívala si každú maličkosť s nimi spojenú. Bola to taká slušňáčka, ktorá striktne dodržiavala pravidlá, málokedy sa ,,odviazala” a urobila niečo mimo svoju komfortnú zónu. Bolo zrejmé, že pochádza z bohatej rodiny, ktorá ju strážila ako oko v hlave a dopriala jej všetko, čo chcela. Nemyslím to v zlom, bola to dobrá, čistá duša a nad nikoho sa nepovyšovala, no v niektorých veciach bola trochu naivná. Škoda, že sme tu nemali aj nejaké kapitoly z jej pohľadu. Obľúbila som si aj jej veľkú a občas pekne bláznivú rodinu. Dobre som sa bavila na doberaní medzi súrodencami, a hoci ani táto rodina nebola dokonalá a mala svoje problémy, bola z nej cítiť veľká láska.

Samozrejme, že tu nesmela chýbať ani dávka romantiky, bez toho by to jednoducho nebolo ono. Romantická linka bola milá, tieto prvé lásky jednoducho majú svoje čaro. Neraz som pri čítaní mala na tvári prihlúply úsmev.

Vianočný bozk by som odporučila najmä dospievajúcim čitateľom, ktorí sa budú najlepšie vedieť stotožniť s postavami tohto príbehu, no určite si tu nájdu svoje aj niektorí starší čitatelia.