Ivka K (neoverený zákazník)
Dej tohto krátkeho románu alebo skôr novely sa odohráva z väčšej časti v parížskom ústave pre choromyseľné ženy - v Salpětriere v roku 1885. V polovici pôstneho obdobia sa tam každoročne koná netradičný bál. Parížska smotánka, najvýznamnejší ľudia od notárov, lekárov, advokátov na tento bál nechodia len kvôli tónom valčíka, prídu si hlavne "obhliadnuť" chovankyne ústavu.
Mnohí si možno predstavujú, že tie "šialené" ženy len pobehujú nahé po chodbách, tlčú hlavami o dlážku, či kričia z plného hrdla. Opak je však pravdou. Ústav je obyčajne pokojný, to ničnerobenie privádza ich mysle do nepokoja a tento bál má aspoň trošku rozptýliť ich pochmúrne myšlienky.
Na pozadí všetkých tých príprav okolo bálu autorka rozpráva príbeh 3 žien - Eugénie, Genevieve a Louise a snaží sa poukázať na postavenie žien v 19.storočí. V tomto období to ženy skutočne nemali ľahké, ich sny a túžby boli nepodstatné, ich názory nevypočuté. Niekedy stačilo vysloviť názor, ktorý bol v spoločnosti neprípustný a daná žena mohla ľahko skončiť v tomto neslávne známom ústave.
Autorka veľmi pekne vykreslila, ako sa môže osud dvoch (Eugénie a Genevieve) rozdielnych žien ľahko prepliesť a navzájom ovplyvniť. Veľmi sa mi páčilo ako sa z tvrdohlavej a neústupnej Genevieve stala vplyvom udalostí úplne iná osoba. Na druhej strane tu bola Eugénie, ktorá mala svoj zvláštny dar a zároveň šťastie v nešťastí. Napriek nezáujmu rodiny, si chcela splniť vlastné sny, to jej odhodlanie bolo obdivuhodné.
Príbeh to bol veľmi pútavý, nevšedný, trošku strašidelný, no hlavne obohacujúci. Určite by som prijala, aby sa dej rozvinul ešte trošku viac hlavne z medicínskeho hľadiska, pretože ja veľmi "bažím" po príbehoch, kde sa využívajú hypnózy, rôzne dávne lekárske postupy, či iné netradičné experimenty. Samotný bál bola celkom dobrá namotávka, no spomínal sa len na konci príbehu, čo je škoda. Zaslúžil si takisto trošku viac priestoru. Nevadí. Kniha sa mi páčila a určite ju odporúčam všetkým, ktorých baví história, či medicínske experimenty.