Ako v knihe Tanečnica, ktorú som mala možnosť čítať dávnejšie,sa mi zdal úvod (prítomnosť) príbehu zbytočný. Našťastie, zadanie v tomto prípade klame. Hlavná hrdinka v prítomnosti je Emma. Vidí príbehy v zrkadlách (niečo podobné- vízie z minulosti,bolo aj v Tanečnici takže som zhruba vedela,ako sa ten hlavný príbeh začne…)
Úprimne sa priznávam, že začiatok bol pre mňa trochu nudný, avšak chápem, prečo autorka píše týmto svojským štýlom. Chce,aby autor spoznal postavy,ich minulosť,ich konanie,ich sny…. Takže ak vás príbeh neuchváti od začiatku,len pozorne čítajte ;) ono to príde! Michaela používa opisy a dokáže navodiť atmosféru knihy tak, že sa prenesiete do rokov 20.,30.,40. Ste jednou z postáv a všetko sledujete akoby z kúta miestnosti. Je vidieť, že autorka je milovníčkou histórie. Ako historických postáv,rovnako tak udalostí. Bolo zaujímavé čítať príbeh novinárky Liny a Bruna, ktorý pracoval v tých istých novinách ako vedúci spravodajstva. Sledujeme ich túžby a sny,no zároveň rozpínajúcu sa moc strany s vodcom chorého zmýšľania. Lenže vstupom Reinharda do príbehu,mi zaiskrili oči…. cítila som v kostiach, že s touto postavou to bude úplne iný príbeh ako som začala čítať. A veru,autorka nesklamala. Reinhard von Kessler bol obdivuhodná postava,aj keď sa javil ako typický príslušník SS a k tomu chlapík vyrastajúci so striebornou lyžičkou v ústach. Opak bol pravdou,no s jeho skutkami a odvahou sa budete musieť oboznámiť prečítaním knihy. Sú však aj časti knihy, ktoré na mňa pôsobil rušivo, a to náznaky ďalších zvratov…ja ako čitateľ by som viac ocenila, keby na mňa autorka "hodí bombu" nečakane. Takto to nemalo ten správny efekt napätia,tlčúceho srdca z nervozity ako dopadnú vypäté situácie. Taktiež autorka viackrát opakuje už spomenuté fakty (napr. Beno je ako šváb, prežije aj atómovú bombu). Možno len chce čitateľovi pripomenúť postavu, keďže je ich v knihe neúrekom,ale podľa môjho skromného názoru to nie je nutné. Ja nemám pamäť na mená (aj keď si ich zapamätám, tak väčšinou k nesprávnej postave) a skôr sa orientujem ich skutkami či detailom v opise. Ale!!! Napriek mojim "postrehom" …viaceré časti knihy boli krásne, emotívne, dojemné,ale aj brutálne…Ak som si myslela, že niektoré časti boli srdcervúce,tak autorka ma dostala 56.kapitolou,kedy som knihu musela zavrieť a chvíľu si len tak poplakat -s trasúcimi sa rukami utierať slzy a sopeľ z tváre….a to nebol koniec! Autorka ma rozplakala ešte niekoľko krát. A to som bola už pri konci!
Vrátenie sa do prítomnosti k Emme bolo tiež neskutočne emotívne a rovnako aj epilóg a veľmi oceňujem Doslov. K tomu len toľko, že mi bolo divné odkiaľ mi je povedomé meno Andreas Berger, keďže mená si nepamätám XD…aj jeho sestra, gynekologička Gretl mi zaťahala za nitku v hlave,ale žiarovka sa nerozsvietila. Absolútne mi to netrklo, kým sú. Až autorka v doslove spomenula, že sú to postavy z knihy Tanečnica.
PS:Pani autorka áno, chceme príbeh Sebastiána a Zoji.