Klára (neoverený zákazník)
Príbeh šťavnatý ako čerstvý pomaranč. Vďaka jeho forme mám odteraz už navždy na pamäti fakt, že rovnaká vec či udalosť môže na každého jednotlivca zapôsobiť úplne inak. Avšak zároveň strieda minulosť s prítomnosťou, čo mu dodáva iný rozmer. Mojej predstavivosti bol tak dopriaty omnoho väčší priestor. Čím viac viet som z neho prečítala, tým radšej som sa nechala deň za dňom dlhšie omámiť silným závanom vône medu, šuchotom cukrovej trstiny a tichým bzučaním včiel, i keď po ich uštipnutí odpadnem a celá zmodriem, pretože som naň alergická. Dej mi je blízky tiež preto, lebo epidémia španielskej chrípky, ktorá si pred storočím vyžiadala milióny ľudských životov sa nápadne podobá na skúšku, akej ľudí vystavila súčasná pandémia, so všetkými emóciami, odlúčením, stratami ba aj zlyhaniami. Kniha ma po malých kvapkách varuje pred sebou samou, pretože pokiaľ si nenávisť nevšímam, ona naberá na sile. Krásne ma nabáda k obozretnosti, všímavosti a odvahe, aby som sa neustále nesťažovala, neľutovala, prijala ako svoje, tak i cudzie nedokonalosti a pomoc, bola vďačná za to, čo, poprípade koho v živote mám, lebo jedného dňa mi to môže chýbať, dokonca aj keď mi to v tejto chvíli môže pripadať otravné alebo trápne a vždy s úctou si aspoň vypočula iných, a nie len oni mňa. O tom, ako zdravie s rodinou nie sú samozrejmosť píše titul Bzukot včiel naozaj nádherne. Mne ale chutil po všetkých stránkach. Som rada, že som svoj čas venovala práve jemu. A určite nie posledný raz.