Kniha sa čítala od začiatku úplne ľahučko. Boli sme svedkami zoznamovania hlavných hrdiniek a vydali sme sa s nimi na ich spoločné dobrodružstvo. Príbeh je členený do kapitol s názvami krajín, cez ktoré cestovateľky prechádzajú. Prvá kapitola sa nazýva Slovensko, pretože tu sa štartuje. No prvú zastávku majú už v Komárne, kde bolo naozaj veselo. Niekoľkokrát som dostala záchvat smiechu a cez slzy som nevedela pokračovať v čítaní. Zorkina choroba a Tánina povaha priniesli niekoľko tak absurdných situácii, že ak by sa vám toto dialo v skutočnosti, tak si klepkáte po čele, že to proste nie je možné. No v knihe to pôsobilo dokonale reálne. ďalšie kapitoly ako Maďarsko a Srbsko už boli skôr na zamyslenie. Veľakrát som vedľajšie postavy, ktoré sa vyskytli v príbehu, ľutovala, pretože autorka im nadelila dosť neľahký osud. V závere cesty,v Bulharsku, príbeh naberal grády-vyplávalo na povrch rodinné tajomstvo Zory,takisto Tánine trápenia. Svitala tu nádej na lepšie zajtrajšky, no vždy tu boli obavy, ako sa to celé vyvinie. Kniha mala miestami až geografické pasáže, ktoré mňa nie veľmi bavili,ale musím povedať, že v sebe niesla veľa krásnych myšlienok, ktoré rozhodne stoja za zapamätanie. Celkovo to bol veľmi príjemný príbeh dvoch 50-ničiek, ktoré touto cestou hľadali ďalší zmysel života.