Lukáš (neoverený zákazník)
Po pol roku sa mi konečne (s menšími pauzami, čítal som medzitým aj iné knihy) podarilo dočítať masívny epos, ktorým je zbierka denníkov Pavla Juráčka, z rokov 1959-1974. Asi iba malému množstvu literárnych diel, s ktorými som mal čo dočinenia, by som dal nálepku „lifechanging“ s takou naliehavosťou ako tomuto. Osobné, intímne zápisky jednej z najvýznamnejších osobností československého filmu sú tu zaznamenané s takým autorským talentom, že čitateľ veľmi ľahko zabudne, že nejde o fikciubeletriu, ale reálne dobové záznamy človeka, ktorý sa na svojom tvorcovskom vrchole, ale aj v najhorších chvíľach svojho osobného dna, zveroval v prvom rade prázdnemu papieru zápisníka, ktorý následne vyšiel knižne vďaka pomoci jeho syna Mareka. Vyše tisíc stranová kniha sa tým pádom stáva stále aktuálnou výpoveďou osobnou, historicky-politickou (najmä o búrlivom období šesťdesiatych rokov a následnej ruskej okupácii) ako i umeleckou (o fenoméne generácie umelcov československej novej vlnyčeskoslovenského filmového zázraku). Myslím, že pre každého mladého umelca ide o must-read záležitosť, v ktorej nečítame iba o Juráčkovi, ale v širšom význame o ľudskom údele, spoločnosti, ako i o nás samých. Dráždivý, intímny, depresívny, voyeursky masterpiece.