Pred krutým osudom zničenia sa snaží 10 ročná Anna zachrániť desiatky kníh z knižnice. Pracuje tam totiž pán Berg a jeho náplňou je ničiť knihy, ktoré si nikto nepožičiava. Je to smutné, nemyslíte? Anna si teda požičia z knižnice 50 kníh, číta jednu za druhou a aj keď je vášnivou čitateľkou, presýti sa príbehmi a potrebuje od kníh pauzu. Ale len do momentu, kým jej pani knihovníčka Monsenová nepožičia zvláštnu knihu. O chlapcovi Waldemarovi a lese, v ktorého blízkosti žil.Autor je neznámy a Anna sa ho snaží stoj čo stoj vypátrať. Taktiež knihu odporúča kde sa dá a dúfa, že sa dozvie koniec príbehu….
Táto publikácia ma na prvý pohľad uchvátila ilustráciami. Potom som sa zhrozila. Totižto, ja a verše…to naozaj nejde dokopy. Našťastie, knižka je preložená vo veršoch, ale tak, že akonáhle sa začítate, verše nebudete vnímať (ani sa nerýmujú). Je to naozaj krásny príbeh a záver vám zaručene vyčaruje úsmev na tvári.
“Ak sa zničia knihy, ktoré nikto nečíta, zmiznú aj ľudia v nich. Ako listy na jeseň. Uschnú. Potom sa rozpadnú na prach. A rozfúka nich vietor. Navždy. Bolo strašné na to čo i len pomyslieť.”