Podľa obálky som očakávala romantiku ako vyšitú, autorka ma však nemohla viac prekabátiť- áno, moja chyba, stále nečítam anotácie ... vlastne… žiadna chyba! Dostala som oveľa lepší príbeh ako som očakávala.
Máme tu dve dejové linky, čo ja v knihách milujem. V súčasnosti sa stretávame s 30ročnou, čerstvo rozídenou exprávničkou Emou a pani Máriou- elegantnou babičkou,ktorej patrí ružový dom. Cesty osudu ich zvedú dokopy a Ema sa stane nielen nájomníčka u pani Márie, ale napíše aj jej životný príbeh. Zdanie,že celý život prežitý v Sekuliach, je nudný a jednotvárny, klame. Oveľa viac ma bavili spomienky pani Márie, pretože jej život so sestrou-dvojičkou nám vyrozprávala v podstate od detstva, od obdobia nedostatku, počas druhej svetovej vojny, až po koniec (čí, to si musíte prečítať). Boli príjemné aj Emine chvíle a novoobjavené drobné radosti života, no tieto časti som viac-menej preletela, aby som sa opäť dostala k Márii a Elene. Po celý čas som rozmýšľala ako toto autorka ukončí a musím povedať, že silnejšiu lásku a obetu som ešte v knihe doteraz neobjavila. Za toto skladám klobúk dolu pred autorkou a verím, že ďalšie príbehy z jej pera budú rovnako skvelé,ak nie lepšie. Mám však jedno malinké ale, za ktoré aj strhnem jednu hviezdičku v hodnotení a je mi to aj ľúto,ale mňa to v príbehu dosť rušilo-opakovanie faktov ako identické dvojčatá- na nerozoznanie; Emina túžba po bežnom živote; elegantnosť a dbanie o zovňajšok pani Márie, apod. Je to len môj subjektívny názor,napriek tomu Dom z ruží určite odporúčam.