Monika (neoverený zákazník)
Eichmann v Jeruzaleme - kniha, ktorá v čase svojho vydania rozvírila poriadne vášne a aj dnes, po cca 60 rokoch, má čo povedať. Hannah Arendtová v nej prináša svedectvo o súdnom procese s nacistickým zločincom Adolfom Eichmannom. Provokatívne. S množstvom podstatných otázok, ktoré zostali nezodpovedané. Upriamuje pozornosť na nedostatky procesu a kritizuje spôsob, akým bol vedený, zatiaľ čo sledujeme, ako Eichmann sedí v klietke z nepriestrelného skla a rozpráva…
Nie je to príjemná kniha a nečíta sa ľahko a niektorí kritici jej vyčítajú zopár nepresností. Ona sama sa neskôr vyjadrila, že podtitul Správa o banalite zla by už asi nezvolila. No je to veľmi dôležitá reportáž, ktorá je portrétom Eichmanna a zároveň historickým svedectvom s obrovským množstvom informácií nielen o nacistickej mašinérii, ale tiež filozofickou úvahou nastavujúcou nemilosrdné zrkadlo našim právnym systémom a modernej spoločnosti.
Arendtovej sebavedomý tón kruto triafa slabé miesta, preto nečudo, že niektoré pasáže boli ťažko stráviteľné a spustila nimi lavínu rozporuplných reakcií. Židovská obec v Amerike ju dokonca poctila exkomunikáciou. Eichmann bol podľa nej nemastný-neslaný úradník, ktorý bezmyšlienkovito prijímal rozkazy zhora a posúval ich dole. Výsledkom bolo vyhasnutie miliónov ľudských životov. Nezodpovedal nášmu typickému stereotypu masového vraha v tomto kontexte, teda sadistického monštra nenávidiaceho Židov, ktorý by svoje obete najradšej sám nakrájal a posolil…
Upozornila na to, že holokaust nebol len židovskou tragédiou, prestavuje niečo, čo ohrozuje ľudstvo ako celok. Poukázala, že motívom budúcich genocíd nemusí byť len ideológia a rasová politika, ale aj nezmyselná byrokracia a deľba práce, karierizmus, politický oportunizmus a nebezpečenstvo predstavujú aj ľudia eichmannovského typu.
Ak sa zaujímate o holokaust, nemala by vám uniknúť.