Tak si čítam, čítam, ani neviem ako a som pred koncom. TAKTO SA PÍŠE SLOW BURN DO PSEJ MATERE! A stojím si za tým. Dávno som nečítala “čtivý”, príťažlivosťou nabitý príbeh bez temnej minulosti aspoň jednej z postáv, prípadne oboch, s hrdinami tak reálnymi…
Ach, Haka, zakvačila si sa mi do mysle a srdca. Nie si príbehom, na ktorý sa po dočítaní zabúda. Prebývaš vo mne už nejaký ten deň, dokonca týždeň a ja nechcem, aby som na teba niekedy zabudla….
Chcem viac takýchto príbehov.
Hlavná hrdinka Lily je šťastne zadaná. Teda, aspoň si to myslí. Benovo správanie bolo naozaj na päsť, škoda, že sa mu neušla. Dopriala by som mu a nie jednu. Ja, naivka, som si myslela, že ju Ben podvádza, ale zdalo sa mi, že by práve podvádzanie bolo menším zlom v tomto prípade. Neraz ma pichlo pri srdci ako tieto záležitosti Lily znášala s hrdosťou, napriek tomu, že ju to zakaždým zasiahlo ako nečakaná rana na solar. Napriek tomu, že bola občas odkázaná na pomoc iných, snažila sa byť maximálne sebestačnou, nefňukala, málokto tušil dôvod, prečo občasnú pomoc potrebuje, prípadne si ľudia nevšimli, že niečo nie je v poriadku. Jej šikovné ruky fyzioterapeutky, techniky a podrobnú náplň práce autorka písala tak úžasne, že ma pri čítaní občas niekde zabolelo a túžila som po masáži od Lily(pritom neznášam masáže a cudzí dotyk!) Našťastie sme mali pohľad aj hlavného hrdinu Alexandera, profesionálneho hráča rugby. S Lily ich zviedla dohromady náhoda a veľmi sa mi páčilo pomalé spoznávanie sa, nič hrr hrr, všetko plynulo akosi samo… proste krása! Ak máte chuť na kus romantiky so skvelými postavami, zaujímavými a nečakanými zápletkami z prostredia športu, dajte šancu autorke M.K.Hardy! Dám ruku do ohňa za to, že vás svojím príbehom nesklame.