Monika (neoverený zákazník)
Kodanskú pieseň piesní tvoria osudy troch generácií jednej rodiny, hľadajúcich lásku storočia, svoju vlastnú verziu Šalamúnovej piesne piesní. Existuje taká aj v skutočnom živote?
“Olga je nezastaviteľná. Vyrúti sa z dverí. Rovnováha ju privádza k šialenstvu. To už radšej pendlovať medzi hlbokým smútkom a šťastím. Lebo kardiogram musí predsa pozostávať z najhlbších údolí a najvyšších končiarov. Rovná čiara znamená smrť.”
Knihou nás sprevádza mladá maliarka Esther. Svoje rozprávanie začína starým otcom, túžiacim po domove plnom hudby, umenia a bohémskeho života. Jedného dňa si do rodného Dánska privezie z Petrohradu drobnú Varinku z cirkusantskej rodiny a dúfa, že s ňou sa mu splnia všetky sny. Do domu na Palermskej ceste zaobstará klavír a Varinku zahrnie láskou.
Jeho priania sa však nenaplnia tak, ako si predstavoval, manželka má úplne iné záľuby a jeho rodina nevie prísť na chuť svojráznej neveste. Ani ich pôvabná dcéra Eva nezdedila vášeň pre umenie, stane sa z nej letuška. V oblakoch stretne lásku svojho života a spočiatku to vyzerá, že úplne ako z Piesne piesní. Dvojici sa narodí krehká dcérka Filippa, no kvária ju zdravotné problémy. Neskôr prídu na svet ešte dvojičky - rozprávačka Esther a jej sestra Olga.
Dvojičky nájdu v pivnici klavír po starom otcovi a dom sa konečne rozozvučí tak, ako o tom kedysi sníval. Olga v sebe objaví obrovský talent na spev, Esther vášeň pre maľovanie a ako dievčatá rastú, tiež začínajú hľadať svoju lásku storočia ako z Šalamúnovej Piesne piesní, na ktorú natrafia v dedkovej Biblii.
Rodinná sága o vzostupoch a pádoch postáv je napísaná sviežo, nastupuje pomaly a rozbieha sa ako pieseň, ktorá postupne vygraduje do veľkolepého finále, aby predviedla všetky stránky života - veselé chvíle plné šťastia, ale aj boľavé straty a tienisté stránky. Varinkine hlášky by sa dali tesať do kameňa a z textu rozhodne cítiť, že Annette Bjergffeldt je nie len spisovateľka, ale aj maliarka a speváčka.
“Vždy, keď niekto umrie, starostlivo vygravírujú do náhrobku jeho dátum narodenia a smrti. Ale vlastne to jediné, čo sa skutočne ráta, je tá malá pomlčka medzi rokmi.”