Barbora (neoverený zákazník)
Krvavý sľub sa mi čítal ťažko a mám pocit, že som s ním strávila veky. Ani neviem, čím tom bolo, ale prvá polovica bola veľmi pomalá. Rose sa vydáva na tajnú misiu, ktorú môže splniť len sama. Takáto smutná sa mi teda vôbec nepáčila. Nemám rada, keď sa postavy trápia. Ale kto áno? V tejto knihe mi však prišlo, že sa toho dozvedáme viac o spoločnosti upírov. Krvavé štetky, alchymisti, dampíri, ktorí lovia na vlastnú päsť strigojov? Rose je aj napriek veľkej strate sama sebou, nebojí sa riskovať a je odhodlaná dodržať sľub. Najviac sa mi na nej páčilo odhodlanie, hocičo sa jej priplietlo do cesty, nevzdala sa, bojovala ďalej aj cez prekážky. Stretávame tu množstvo nových postáv, ale naviac mi utkveli v pamäti Sydney a Abe. Obaja majú okolo seba toľko záhad a pritom je každý úplne rozdielny. Na Akadémii sv. Vladimíra sa však odohrávajú zvláštne udalosti. Celý čas som bola na Lissu naštvaná, nechápala som, prečo je taká. Neprišla mi sama sebou, zvláštne sa rozhodovala a do toho ešte chudák Christian. Lenže udalosti nabrali taký rýchly spád a nakoniec všetko do seba zapadlo ako skladačka. Druhá polovica sa čítala naozaj lepšie, pretože to začalo byť napínavé a dosť desivé. Až som mala zimomriavky, keď som to čítala. Bolo mi do plaču z toho, čo sa stalo, nechcela som tomu uveriť. Veľmi som si želala, aby sa to dalo napraviť. Na to, že sa tento diel tak pomaly ťahal, tie posledné strany som prerevala. Od šťastia, smútku, nádeje. To, čo autorka vo mne vyvolala, to už za niečo hovorí.