Vysočina, tajomné sídlo zahalené v hmle vysoko v mexických horách. Sídlo, v ktorom dlhé roky žije rodina Doylovcov. Rodina, ktorej členovia sú bledí, ale najmä extrémne zvláštni. Mladá žena Catalina sa do tejto usadlosti sťahuje po vydaji. Jedného dňa jej sesternica Noemí dostane od Cataliny znepokojivý list. Je Catalina melodramatická a zrelá na psychiatriu, alebo sa v rodine Doylovcov odohráva niečo nadprirodzené?
Noemí- mladá, vrtkavá, tvrdohlavá hlavná hrdinka, ktorú som si obľúbila od prvých strán. Žena, ktorá sa ničoho nebála a vzdelanie pre ňu bolo dôležitejšie ako sobáš. Treba podotknúť, že dej knihy sa odohráva v roku 1950 v Mexiku. V týchto dobách žien ako Noemí nebolo veľa, čo z nej robí extrémne silnú ženskú postavu.
Atmosféra knihy bola bravúrna, ak máte fantáziu a všetko si pri čítaní kníh predstavujete rovnako ako ja, AUTORKA vás doslova vtiahne do deja. Opisy boli sugestívne, pár krát som cítila smrad hniloby a pri nechutných scénach knihu odkladala.
Mexická gotika nie je horor, v ktorom nájdete mozgy na stene či črevá na zemi. Je to podmanivý príbeh s ponurou atmosférou, ktorý sa pohrá s vašimi zmyslami. Nájdete v ňom veľa Lovecraft-ovských prvkov. Tí čo nečítali nič od Lovecrafta to môžu nazvať fantazmagóriou, naopak ľudia čo Howarda Phillipsa obľubujú budú rovnako nadšení ako ja.
Od knihy som mala vysoké očakávania, ktoré nielenže naplnila, ale rovno prekonala. Nepamätám sa, kedy som bola z príbehu tak nadšená. Skvelé.
Na záver chcem pochváliť slovenský preklad, ktorý je skvelý. V knihe nájdete mnoho poznámok, ktoré vysvetľujú mexickú kultúru, za ktoré som vďačná, bez nich by som bola mierne zmätená a pár myšlienok by sa len tak „stratilo v preklade“.