Valéria (neoverený zákazník)
Na prvý pohľad ma prekvapila obálka. Netradičná voľba pixelovej ilustrácie sa naozaj podarila. Taktiež anotácia sľubovala zaujímavé čítanie.
Netvrdím, že prvé vety sú jediným pozitívom! To isto nie,ale poďme si povedať o (z môjho pohľadu) negatívach a rušivých prvkoch.
V prvej tretine knihy sme mali neúrekom slovných spojení: podlomené kolená, brnenie tela, bozk na ružové pery, pričasto bola spomínaná priam nadpozemská krása Lex; Ďalej sme tu mali Lexinu rozpoltenú osobnosť- ľúbim ťa a o pár riadkov nižšie = nežiarlim,to by som k tebe musela niečo cítiť; ďalej Michalove úvahy (aký je namotaný a nadržaný-kým si neprišiel na svoje); a polku knihy sme pri rôznych udalostiach čítali toto=On: Neurážajte Lex; Ona: ďakujem, že si sa ma zastal
Najväčší zvrat v polke knihy by bol aj uveriteľný, nebyť božskej krásy hlavnej hrdinky...moja reakcia bola PPČ(rozumej PleskPoČele!) :| takže, síce to do deja zapadlo, čo-to sa vysvetlilo,ale uveriteľné to teda nebolo.
Čo sa týka postáv, a tých bolo teda hojne(predstavte si mexickú telenovelu a herecké obsadenie),boli rôznorodé. Najviac mi nesedela Nikol. Vraj mala 18,no správaním by som jej netipla viac ako 13 rokov. Veľmi sympatický mi bol Daniel, ktorého som si dllllho mýlila s Dominikom a Michalov otec. Čo sa týka krimi zápletky, ako prvý podozrivý ma napadol práve ten pravý! Aj keď autorka hádzala návnady zľava sprava, istá som si až do konca nebola. Čo ma doslova dráždilo pri čítaní boli prezývky Alix, Fína a Klar X( akože mená si vyberá autorka,ale prečo takéto skratky?! aspoň mne to nejde ani do huby -_-
ALE! Autorka má veľmi dobrý štýl písania,aj keď by sa kniha dala okresať najmä o opakujúce sa scénky,na prvotinu bola veľmi dobrá. Avšak dávam len celé hodnotenia,tak pre tentokrát to bude takto… teším sa na ďalšie príbehy od Veroniky