Kristy.Books (neoverený zákazník)
Kniha Nelám mi srdce je kombináciou autorkiných predchádzajúcich príbehov a zároveň niečoho úplne nového. Nemyslím si, že je nevyhnutné, aby ste čítali predchádzajúce knihy, táto novinka sa dá čítať aj samostatne, no pokiaľ ste ich čítali, máte určitý bonus. Nejde o klasický rozkošný YA príbeh, pripravte sa na množstvo emócií, reálnych problémov, životných vzostupov i pádov, sklamaní, bolesti...Príbeh sa síce volá Nelám mi srdce, no moje srdce autorka tak trochu zlomila.
V príbehu sa striedajú pohľady 5 mladých ľudí – Andrey, Nory, Sofie, Borisa a Maroša (hoci mám pocit, že niektoré pohľady trochu prevládali nad inými). Kapitoly boli pomerne krátke, dej rýchlo ubiehal, príbeh sa mi čítal ľahko. Príbeh je písaný jazykom teenagerov (slang, cudzie slová nadávky), čo mu pridáva na autentickosti. Musím pochváliť aj grafické spracovanie knihy, od obálky po začiatky jednotlivých kapitol.
Andrea je typická „šedá myška“, s dobrými známkami, slušným vychovaním a nízkym sebavedomím. Oblieka sa „obyčajne“, nemaľuje sa, stále nosí rovnaký účes. Najviac túži po prvom naozajstnom bozku. S touto postavou som sa dokázala najviac stotožniť, v mnohých veciach mi pripomínala mňa samotnú. Jej brat Adam...vôbec sa nečudujem, že jej tak liezol na nervy, ja by som ho asi prizabila, keby mi robil takéto veci.
Sofia, to bol presný opak Andrey – vždy vyfintená, rada je stredobodom pozornosti, nemá núdzu o záujem chlapcov, aktívna na sociálnych sieťach... No hoci jej život navonok vyzerá dokonalo, v skutočnosti taký vôbec nie je. Jej mama...nikdy nepochopím, ako sa takto môžu rodičia správať k svojim deťom.
Nora si už toho veľa preskákala a hoci statočne bojuje, ešte nemá vôbec vyhraté. Držím jej palce, aby raz vyhrala nad svojimi démonmi a oni ju už nedokázali toľko ovplyvňovať, ako teraz.
Boris, okolo neho bolo od začiatku mnoho tajomstiev, no čitateľovi už po pár kapitolách bolo jasné, čo pred svetom skrýva. Pukalo mi preňho srdce, neraz by som ho najradšej objala a povedala mu, že sa za seba nemusí hanbiť a všetko bude dobré.
Maroš, pre mňa najmenej sympatická postava z celej pätice. Jeho som zasa mala chuť preplieskať. Verím, že niekde hlboko skrýval svoju druhú tvár a bolo v ňom aj niečo dobré, no bohužiaľ, bolo to dosť zatienené tým, čo robil a ja som si k nemu jednoducho nedokázala nájsť cestu.
U autorky si nemôžeme byť nikdy istí, čo si pre nás ďalej pripraví. Keď už som si myslela, že viem, ako všetko dopadne, tak bum, náhle sa všetko zmenilo a autorka prišla s nejakým zvratom, ktorý ma úplne dostal. Niekedy som mala chuť zakričať „nie, prosím nerob to“ alebo „to nemôže byť pravda“... Ide o veci, ktoré sa k príbehu hodia, no zároveň ma robia smutnou. Niekedy som sa cítila, ako by som mala rozdvojenú osobnosť.
Priznám sa, že mne príbeh príde nedokončený, mám snáď milión otázok, na ktoré by som rada dostala odpoveď. No ako autorka napísala v závere – osudy postáv sa v knihe nekončia, pokračujú ďalej, takže rozumiem, prečo knihu ukončila tak, ako ju ukončila. Je tu množstvo myšlienok o láske, vzťahoch, priateľstvách, viere a podobne.
Nelám srdce mi zatiaľ zo všetkých autorkiných kníh (ktoré som doposiaľ prečítala) sadol najviac.