Monika (neoverený zákazník)
„Hovor, čo chceš, no nepovedz nič.”
Nič nehovor je jedna z tých hrubších absyntoviek, no ak by vás jej úctyhodné rozmery odradili od čítania, bola by to obrovská škoda. Zaslúži si viac pozornosti!
Americký spisovateľ a novinár Patrick Radden Keefe obetoval niekoľko rokov dôkladnému výskumu, návštevám Severného Írska a rozhovorom, aby v knihe prostredníctvom osobných príbehov zobrazil dlhé obdobie konfliktu z nedávnej minulosti. Práve kvôli spomínanej ľudskej stránke, z ktorej to celé uchopil, sa mi strany otáčali doslova samé a reportáž ma úplne strhla, hoci to nie je ľahké čítanie.
Únosy, násilie, masakry, bombové útoky, zabíjanie, ktorými je nasiaknutá história Severného Írska, sa na spoločnosti hlboko podpísali. Autor s nadhľadom človeka „zvonku” opatrne kráča po mínovom poli a na príbehoch zainteresovaných posúva do popredia otázku, ako sa vyrovnávajú s ohavnými činmi, ktoré vykonávali v mene vyššieho princípu.
„Pre toto sme zabíjali? dumala dookola. Pre toto sme zomierali? O čom to celé vlastne bolo?”
Príbehy mladej vdovy Jean McCornvillovej, matky 10 detí, ktorú pred ich očami unesú a nik ju už neuvidí, sestier Priceových, oddaných IRA, vysokopostaveného člena IRA Gerryho Adamsa, ktorý to dotiahol na politika a tvrdohlavo popiera, že s IRA mal niečo spoločné, a mnohých ďalších aktérov IRA a jej frakciách, špiónoch a donášačoch, ale aj hľadanie hrobov obetí po krajine vám ožije pred očami vďaka úžasnému rozprávačskému talentu autora. Nie je to chronologický prehľad ako z dejepisu, skôr pútavá, prístupne, erudovane (a miestami šokujúco a drsne) napísaná analýza konfliktu, ľudských tragédií, o ktorých je dôležité vedieť čo najviac.
„Väzenie nikdy skutočne neopustíte.”