Od knihy Obsidián som nemala žiadne očakávania, chcela som nenáročnú guilty pleasure oddychovku. Dostala som to?
Áno. Bolo to ľahké čítanie, ktoré nenadchne-neurazí, ale zabaví unavený mozog po dlhom dni. Mnoho čitateľov a čitateliek túto sériu prirovnáva k Twilight ságe. Našla som v prvej knihe podobu? Áno, to-tál-ne. ?? Autorka vymenila upírov za mimozemšťanov a svišťali sme na vlne stredoškolských drám, plesov, príťažlivosti, láske, akcie a nadprirodzených schopností. Teda až na hlavného mužského protagotistu- ten nemal s Edom absolútne nič spoločné. Nikdy som nebola tím Edo a sama neverím, že toto píšem. Zlatý, trblietajúci sa, staromódny Edo. Edo, ktorý odmietal bang-bang pred svadbou, ale nemal problém svoju vyvolenú celú noc stalkovať v okne. Tu máme Daemona. Arogantného, ego boost týpka. Mal síce pár svetlých chvíľok, cením si aj jeho starostlivosť o rodinu. A to je tak všetko. ?????+? Nechápem, čo na ňom životaschopná Katy vidí. Katy sa síce medzi moje top ženské postavy nezaradí, ale je celkom fajn. Múdra, drzá, odvážna milovníčka kníh.
Mladšie ročníky budú z tejto knihy nadšené a pre nás starších je to obstojnná oddychovka s nostalgickým nádychom. Už teraz som zvedavá na ďalší vývoj udalostí v pokračovaniach. A kto vie, možno si ma nakoniec aj Daemon získa.