Mnohí čitatelia boli z knihy určite zmätení, nakoniec nespokojní so záverom a vôbec celým podaním deja, no ja som si knižku užila ako už dlho žiadnu nie. Dozvedela som sa o nej čistou náhodou, keď ešte len vznikala vďaka samotnej autorke, ktorá nech ma našla ako našla, mi napísala správu na FB, ktorú som si prečítala a hneď som so zaujatím dala like a sledovanie na stránku pripravovanej knihy. Po dvoch rokoch som sa konečne aj dočkala a veru stála za to. Ako by som stručne zhrnula čo si o knihe myslím a ako ju ja sama chápem? Autori to napísali bravúrne. Kniha pre mňa funguje a komunikuje ako sám život. hneď na prvých stránkach sme hodení takpovediac doprostred deja, bez akýchkoľvek vysvetľovaní či predstavenia postáv, ktoré nám rozprávajú, čo sa im práve deje. Postupne nám však odkrývajú čo-to zo svojej minulosti, odhaľujú spojenia, ktoré by nik nečakal a nesú nás k záveru, ktorý nemožno pochopiť inak, než po svojom. Záver bol skvelý, tak ako celá kniha - nečakaný, nevysvetľovaný do detailov ako bežné literárne počiny, metaforickosť diela na realitu, v ktorej žijeme je pre mňa stopercentná. Knihu vnímam ako reálny obraz dnešného sveta a života. Vhodení do deja, bez vysvetlenia, bez poznania až v devastujúcom konci zisťujeme, že nie tí, čo nám teraz ublížili sú zlí, ale to my sme si ublížili sami práve vlastnou zlobou a opäť ten odraz - nakoniec si za to ponesieme následky.