Katarína (neoverený zákazník)
Koľkí z nás v živote ešte nič neľutovali? Neviem, či vôbec taký človek existuje…
Ľutujeme niečo každý deň, počnúc od malých ľútostí, ako keď stojíme v zápche a ľutujeme, že sme nešli inou trasou, cez o niečo väčšie ľútosti, ako napríklad to, že som nikdy nechodila do umeleckej školy, až nakoniec po zásadné ľútosti – ľutujeme výber vysokej školy, zamestnania, mesta, kde sme sa presťahovali, domu, ktorý sme si kúpili... Knihu ľútosti otvárame najmä vtedy, keď sa nám niečo nedarí, v takej situácie si predstavujeme, o koľko by to bolo lepšie, ľahšie, krajšie …
Každý z nás je iný… Niektorí ľudia v živote ľutujú len pár vecí, iní ich ľutujú o niečo viac, no a nájdu sa aj takí, ktorí ľutujú úplne všetky svoje rozhodnutia.
Medzi nich patrí aj Nora Seedová – 35-ročná hlavná hrdinka knihy Polnočná knižnica. Nora je v situácií, keď ľutuje veľmi veľa svojich rozhodnutí, napríklad že skončila s plávaním a sklamala otca, skončila s kapelou a sklamala brata, tesne pred svadbou sa rozišla so snúbencom a nenaplnila jeho sen spoločnej krčmy, že sklamala kamošku Izzy a nešla s ňou do Austrálie… Pracuje v obchode s hudobninami „Teória strún“, z ktorého však kvôli svojmu stavu dostala padáka, zomrel jej kocúr Voltaire, a tak začala ľutovať aj to, ako sa o neho starala. Jej ľútosť ju priviedla až na vrchol depresie a pokúsila sa zabiť.
Objavila sa však v akomsi medzistupni medzi životom a smrťou, v ktorom bol čas stále 00:00:00, v Norinom ponímaní to bola obrovská knižnica, keďže milovala knihy. Pracovala v nej pani Elmová, ktorú poznala ako knihovníčku zo základnej školy a strávila s ňou niekoľko príjemných poobedí pri šachu. Pani Elmová jej vysvetlila, že knihy obsahujú jej paralelné životy, ktoré žije vďaka tomu, že sa rozhodla inak. Ako prvú jej ukázala knihu ľútosti, ktorá u Nory bola veľmi veľká a ťažká, keďže vo svojom živote ľutovala veľmi veľa rozhodnutí. Vďaka polnočnej knižnici si mohla ísť skúsiť životy, ktoré žila, ak by sa rozhodla inak.
Hneď prvý si chcela skúsiť život, v ktorom sa pár dní pred svadbou nerozišla so svojím snúbencom Danom. Po otvorení knihy sa stala Norou v tomto živote. Splnil sa im sen a mali spolu s Danom krčmu. Háčikom životov z polnočnej knižnice bolo, že ak ju niečo sklamalo, musela opustiť daný život a vrátiť sa naspäť do knižnice. V živote s Danom to bolo pomerne rýchle, okrem všetkých vlastností, ktoré na ňom neznášala a na ktoré si spomenula, ju sklamalo, že ju podviedol, a tak bola naspäť s pani Elmovou.
Kniha opisuje mnoho Noriných šancí, mnoho ďalších kníh, ktoré si vybrala a sklamali ju. Tento príbeh ma pohltil sám osebe a mimoriadne ma zaujala jeho myšlienka. Málokedy si pri čítaní niečo značím, ale toto dielo som mala celé oblepené, pretože sa v ňom nachádza veľké množstvo krásnych častí, ktoré by som si chcela uchovať. Myslím si, že má veľkú hodnotu a každému človeku dá odpovede, ktoré potrebuje počuť, niekedy sa ani nemusí pýtať. Ktovie, ako by sme dopadli my, keby sme stáli v takej polnočnej knižnici, či by sme si vybrali iný život, alebo by sme predsa len boli vďační za ten svoj dokonalo-nedokonalý.
Už dlho som nečítala knihu, kvôli ktorej by som nemohla zaspať a stále nad ňou uvažovala, a preto ju odporúčam všetkými desiatimi aj náročnejším čítateľom, je popretkávaná rôznymi filozofickými úvahami a citátmi, čo sa mne osobne nesmierne páčilo.