Barbora (neoverený zákazník)
Keďže som úspešne dokončila re-reading Twilight ságy, bol čas, aby som sa pustila do Polnočného slnka, na ktoré som čakala toľko rokov. A konečne prišiel ten čas. Ani si neviete predstaviť tú radosť, keď som knihu držala v rukách a vracala sa do známeho sveta, ale z trošku iného pohľadu. Ak neviete, o čom hovorím, táto časť je v podstate Súmrak, ale z pohľadu Edwarda. Vyše 600 strán som s ním strávila, bola som konečne v jeho hlave a nie opačne. Čítala som viaceré recenzie, že sú to len samé jeho myšlienky, že kopu strán museli preskočiť, že to bolo nudné a o ničom. No ja neviem potom, či som nečítala inú knihu, pretože som si každé jedlo slovo, každú jednu vetu, stránku a kapitolu užívala. Dostala som tu viac informácií, vedela som lepšie Edwarda pochopiť, prečo robil, čo robil. Zo začiatku to bolo také, že Edward Bellu sledoval, stále opisoval, ako ju chce zabiť, ako by to zakryl a tak, čo bola pre mňa novinka, takže som to uvítala. Nebolo tam veľa nových scén, keďže väčšinou času bol s Bellou, ale aspoň sme videli všetko aj z jeho pohľadu. Na záver musím dodať, že som spokojná s dejom Polnočného slnka, veľmi som sa potešila, že sa to Stephenie rozhodla dopísať aj po tých nešťastných udalostiach. Vždy si rada prečítam niečo z tohto sveta, keby sa rozhodla napísať aj všetky knihy z Edwardovho pohľadu, budem ich hltať očami. Takisto by som sa rada dozvedela niečo viac o každom zo súrodencov, to by bolo úplne skvelé. Najradšej by som nikdy neodišla zo sveta upírov a jedinečnej lásky, ktorú majú medzi sebou Bella s Edwardom. Ďakujem, Stephenie Meyer, že som vďaka tebe našla knižnú srdcovku, ktorá ma sprevádzala tínedžerským obdobím.