Monika (neoverený zákazník)
Quo vadis? Kam kráčaš? Poézia, krása tohto sveta hynie, zatiaľ čo surovosť, zvrátenosť a nenávisť víťazí… Grécko je kolískou múdrosti, Rím moci, no svet potrebuje najmä lásku. K čomu smeruješ ty, človeče?
„Pokiaľ ide o mňa, všimol som si jednu vec. Že keď je človek obklopený šialencami, sám šialenstvu prepadne – ba čo viac, nachádza v ňom isté čaro.”
Henryk Sienkiewicz napísal v roku 1896 román, ktorému nemožno uprieť výnimočnú literárnu hodnotu, umocnenú pozoruhodným, sofistikovaným štýlom písania. (K štýlu: ak ste neexcelovali v latinčine, na dejepise a tak celkovo máte pri čítaní medzery, na konci je výživný glosár a vďaka skvelému doslovu Frenkyho Hříbala nasajete historické súvislosti, aby ste sa nezviezli len po povrchu, ale naplno si užili túto klasiku v nádhernom vydaní.)
Diskutuje v ňom o univerzálnych, stále platných hodnotách ako boj medzi dobrom a zlom, slobodou a tyraniou, minulosť a prítomnosť verzus budúcnosť. V pohanskom Ríme vládne Nero, úpadok vtedajšej zhýralej spoločnosti, zdanlivo prekypujúcej životom, je v silnom kontraste s učením raného kresťanstva – na prvý pohľad umierajúcim svetom kvôli prenasledovaniu a mučeniu jeho prívržencov, no v skutočnosti sa naopak rodí a naberá na sile.
Dramatický príbeh lásky medzi rímskym patricijom Marcusom Viniciusom a kresťankou Lýgiou Sienkiewicz vyskladal na sčasti historickom, sčasti fiktívnom, no veľmi vierohodne pôsobiacom pozadí plnom vynikajúcich dialógov, precízne vykreslených postáv, podnetných myšlienok a farbistých opisov vizualizujúcich dobovú atmosféru.
Lahôdka, ani po toľkých rokoch nestráca na svojej sile.