Betty (neoverený zákazník)
ROMAN HORŇÁK - RED WINE 69
Čo by ste spravili, kebyže nájdete na ulici niekde zavesenú igelitovú tašku? Pozreli by ste sa do nej? Alebo išli ďalej?
Tak si predstavme, že nájdete igelitovú tašku na ulici, pozriete sa do nej a uvidíte odrezanú ľudskú končatinu...
Náš tím vyšetrovateľov to nemá ľahké. Žiadne mŕtve telá, len odrezané ruky. Žiadna stopa. Aspoň na začiatku...
"Myslím si, že ruku jej rezal niekto zaživa.
Prečo ruky? Má to nejaký hlbší význam? Čo dokážu ruky? Vedia pohladiť, ale aj ublížiť. Pomôcť aj uškodiť. Objať aj zavrhnúť. Darovať aj ukradnúť."
Nie som žiadna padavka, keď si vezmem do ruky krimi očakávam, že tam budú brutálne vraždy a veľa, veľa krvi. Ale tu...och...boli také brutálne (čistý masaker), že sa mi veľakrát dvíhal žalúdok. Čo je fantastické (áno som chorá ja viem)! Klobúk dole pred autorom, že takéto niečo dokáže vymyslieť. A keď sa na to pozrieme z druhej strany, že je to podľa skutočných udalostí , po celom tele ma prebehne mráz.
Hovorí sa, že nás minulosť dobehne. Keď niekomu spravíte niečo dobré, alebo práve naopak, veľmi zlé, tak sa nám to vráti a niekedy aj s úrokmi!
"Kto čím hreší, tým trestaný býva!"
Takto to bolo aj v tomto prípade. Dokedy sa dá utajiť pravda o svojej minulosti, keď okolo vás umierajú ľudia? Zveríte svoje tajomstvo kamarátom, ale tí ťa musia podraziť, aby ťa ochránili! Kto zvíťazí? Tvrdohlavosť alebo strach?! A keď už konečne tušíte, kto stojí za všetkými tými brutálnymi vraždami, realita vám dá trvdú facku! Čoho všetkého je človek schopný, aby sa pomstil?
Čím ďalej, tým viac oceňujem autorov humor. Strašne som sa nasmiala, čo je veľmi dobré. Lebo tak ako sériový vrah si dá pauzu medzi dvomi obeťmi, takisto aj čitatel potrebuje oddych medzi brutálnymi vraždami.
Je to veľmi vzácne a obdivuhodné, keď muž vie dať svoje city najavo. Každý z nás už toho veľa zažil, ale dať to na papier je umenie. Najmä, keď je to napísané tak, aby čitateľ úplne precítil všetky pocity spolu s autorom. Vtedy cítime tie postavy bližšie k sebe aj napriek tomu, že vieme, že sú vymyslené, ALE hlavne autora. Takže opäť som sa s postavami spolu smiala, cítila napätie a strach a veru znovu boli aj slzy. Presne takýto nával emócií očakávam, keď vezmem do ruky knihu.