Tento nie veľmi objemný román z pera americkej spisovateľky, novinárky a kritičky umenia Katie Kitamura, preložený ostrieľanou prekladateľkou Aňou Ostrihoňovou (ktorá je i zakladateľkou vydavateľstva Inaque, kde tento skvost vyšiel) ma milo prekvapil. Hoci som okolo tejto knihy nezaznamenala žiadne rozvírené knižné vody, nie je to kniha, ktorá by mala len tak upadnúť niekam do časopriestoru zabudnutia. Rozhodne stojí za prečítanie.
Rozchod je román o odcudzení, stratených styčných plochách alebo ako sama autorka hovorí o “demontovaní stavby jedného manželstva”. Je to strohé dielo, zbavené výbuchov emócií s prvkami kriminálky. Je to román o predstieraní, o ilúziách, ktoré máme, proti ktorým bojujeme a napriek tomu ich často pasívne necháme existovať, nevyvraciame ich v domnení, že je to to najlepšie čo môžeme urobiť.
Rozprávačka - žena, ktorá so svojim manželom - Christoherom nedávno urobila bodku za päťročným manželstvom sa na žiadosť svokry Isabelly vydáva do Grécka, aby svojho takmer exmanžela pohľadala, nakoľko sa už niekoľko dní neozval. Ubytuje sa v tom istom hoteli ako on s predsavzatím, že akonáhle ho stretne, tak ho požiada o rozvod. Ako dni pomaly plynú a Christopher sa neukazuje stretáva sa s rôznymi ľuďmi, či už z hotela alebo mimo neho. Dokonca spoznáva Christopherovu milenku, zamestnankyňu hotela. Potom však príde šokujúca správa o zabití Christophera. Človek by očakával, že takáto správa človekom zamáva a tiež od takmer exmanželky sa očakáva, že ešte čo to pociťuje k zavraždenému a patrične to i prejaví navonok, no opak je pravdou a chýba tu akýkoľvek prejav emócie. Snáď až na výčitky svedomia voči svokrovcom, ohľadne nepriznaného krachu manželstva.
“Christopher umrel. To, čo sa stalo, odišlo spolu s ním - tak ako máme v mysli miestnosti, do ktorých nikdy nevstupujeme bez ospravedlnenia, tak by sme mali rešpektovať zámky tých druhých - a čo bolo súkromnejšie ako smrť, najmä keď bola násilná a neprirodzená?”
Značná časť románu je venovaná i Isabelle a Markovi - rodičom Christophera. Autorka sa zaoberá (nielen) ich manželstvom, ale i manželstvom ako takým, sleduje vývoj tejto ustanovizne, jeho smerovanie, tichú koexistenciu či rozpad.
“Existovali zrady, ktoré zvonka vyzerali neodpustiteľné a ktoré boli aj tak odpustené, a existovali formy blízkosti, ktoré tak vôbec nepôsobili -, no stále to bolo manželstvo.”
Napriek chýbajúcim úvodzovkám v priamej reči, nie je ťažké identifikovať, kto čo hovorí, ale malo to i jednu nevýhodu - text pôsobil na prvý pohľad veľmi kompaktne, čo niektorých čitateľov môže rušiť či odrádzať.
Komu by sa mohol román Rozchod páčiť? Hĺbavému čitateľovi, pre ktorého znamenajú slová medzi riadkami viac ako akciou nabitý krvák, čitateľovi, ktorého zaujímajú témy ako: láska, nevera, súcit, emocionálny chlad, zištnosť, vzťahové paradoxy...