Kristína (neoverený zákazník)
Siedme nebo nostalgicky prenáša tých, ktorí vyrastali v socialistickom režime, späť do čias ich mladosti. Tým, ktorí túto dobu nezažili, ponúka jemný náhľad na to, aké to vtedy bolo.
Hlavnou postavou príbehu je Jano Dolina – mladík, ktorý nie je celkom spokojný ani so svojím menom, ani so svetom okolo seba. Ukazuje svoju rebelskú povahu a neustále sa dostáva do problémov, ktoré naňho (či chce či nechce) číhajú na každom kroku. Vedeli ste napríklad, že ak sa študent dopustil priestupku voči verejnej bezpečnosti, mohol byť potrestaný aj v škole? Alebo že príslušníci verejnej bezpečnosti hocikde vykonávali kontrolu občianskych preukazov? Pamätám si, ako mi kedysi hovorili, že občiansky preukaz treba mať vždy pri sebe – vraj si vás hocikedy môže skontrolovať policajt. Boli to skúsenosti, ktoré sa prenášali, aj keď už v čase rozprávania nemuseli byť aktuálne.
Kniha s odľahčeným tónom a jemným humorom vyjadruje kritický postoj k vtedajšiemu komunistickému režimu. Niektoré veci naznačuje nepriamo, alebo len medzi riadkami, no o to výstižnejšie. Zároveň kniha ponúka aj základný prehľad o udalostiach, ktoré sa vo svete odohrávali v čase príbehu – spomína napríklad smrť Johna Lennona alebo neskôr samotného Brežneva.
„Mal som na sebe takisto bledomodrú košeľu, červenú šatku uviazanú okolo krku a tmavomodré nohavice s opaskom, na pracke ktorého bol nápis: VŽDY PRIPRAVENÝ! Ach, koľká symbolika v očiach štrnásťročných chlapcov a heslo len pár centimetrov nad, veď viete čím.”
Okrem toho je to aj príbeh o hudbe, priateľstve, prvých láskach, škole a, samozrejme, o prúseroch. Čítanie je nenáročné, plynulé a plné atmosféry minulých čias.
Som naozaj rada za túto knihu a vrelo ju odporúčam ďalej.