Barbora (neoverený zákazník)
Slová v hlbinách ma veľmi prekvapili. Táto milá knižka sa čítala veľmi rýchlo a ani som sa nenazdala, už som zatvárala poslednú stránku. Hlavnými hrdinami sú Rachel a Henry, ktorí boli kedysi najlepší kamaráti, pokiaľ sa doňho Rachel nezaľúbila a neodsťahovala sa. Kapitoly z pohľadu Rachel boli veľmi smutné, melancholické, často spomínala na brata, mamu, snažila sa prežívať, ale bolo vidieť, že veľmi bojuje. Cítila som z nej smútok, že sa stále nevyrovnala s určitými udalosťami, predsa len o tom nikomu nepovedala a naďalej klamala. Až pokiaľ sa s tým niekomu nezverila a nezačala s tým postupne pracovať. Zato kapitoly z pohľadu Henryho boli veľmi naivné. Priznám sa, že ma štval, aký bol naivný, hlúpy a nedal si povedať od blízkych. Vždy robil tú istú chybu, sám seba upokojoval, že áno, bude to znova takto. Nemohla som vystáť však jednu postavu, ktorá bola vyslovene vypočítavá, všetko robila podľa toho, ako sa jej to hodilo, ako sa jej zachcelo, čím využívala Henryho, ktorý sa nechal... Celý príbeh dopĺňa prostredie kníhkupectva, ktoré bolo naozaj čarovné. Veľmi sa mi páčilo, že celá Henryho rodina tam pracovala už celé generácie, že to nebolo klasické moderné kníhkupectvo. Páčil sa mi koncept celej Knižnice listov, to by som brala aj teraz niekde, prišlo mi to veľmi milé. Napokon som spokojná aj s koncom príbehu, celé sa to pekne vyriešilo a myslím, že to bolo nádherné posolstvo. Že bez kníh by nebol život pestrý, vždy nám niečo dajú, hlavne nové informácie a únik zo sveta. Táto knižka bola veľmi pekná, čítanie som si užila a odporúčam každému knihomoľovi.