Na začiatku príbehu som mala poriadny chaos. Predsa len, autor mi naservíroval hneď tri dejové linky, množstvo postáv so severskými menami a úplne nový svet so svojou mágiou a históriou. Avšak hneď ako som sa do knihy začítala a upratala som si kto je kto a kto je kde, hltala som jednu kapitolu za druhou.
V centre diania sú tri hlavné postavy so svojimi dejovými linkami: Orka, Elva a Varg. Každý z nich má iný osud a hnací motor. Mňa zaujal najviac Varg, otrok bažiaci po pomste. Časti z jeho pohľadu sa odohrávajú v centre bandy, ktorá sa nazýva Krvopřísežní. A práve Krvopřísežní boli pre mňa to pravé knižné orechové.
Z každej strany na mňa dýchala severská mytológia, drsný spôsob života vikingov a mágia kostí starých bohov. Dostala som sa na neľútostný sever, kde na každom kroku číha smrť. Ak sa postavy nedostali do bitky na život a na smrť, striehli na nich napríklad mraziví pavúci či wyrmy. Samozrejmosťou sú aj všakovakí tvorovia. Niektorí boli inšpirovaní severskou mytológiou, iní autorovou fantáziou (áno googlila som). Takého Spertusa by som si hneď adoptovala. No a čo, že ho treba kŕmiť krvou a slinami a svojim zjavom by sa nedostal do katalógu roztomilosti.
Som zvyknutá na to, že každá epická high fantasy je plná opisných pasáži. A ja si ich čítanie doslova užívam. Tu tých opisov, bolo veľa aj na mňa. Mala som pocit, že to miestami nabúrava dynamiku celého deja.
Za mňa to bol skvelý, viac ako 500-stranový úvod epickej fantasy. V záverečných častiach knihy sa začali diať veľké veci, teším sa na čítanie pokračovania.