Mercinkaa (neoverený zákazník)
Je jedno, či máte 14 rokov, ako knižná hrdinka Eyja alebo ste už dávno dospelí. Stručný opis deja vraví za všetko. Buď zaujme, alebo nie. Mňa zdrapil ako hladnú mačku. :D Iba nerozumiem, prečo knižka vyšla počas leta. Je ako stvorená pre dušičko-halloweenské až vianočné obdobie. Taký október by jej zaručil vypredané regály, ale zase nie každý číta podľa ročných období ako ja a spomínané obdobie je tu coby dup. :D
V Reykjavíku poletujú snehové vločky a Vianoce s Novým Rokom sú za rohom. Dobrú náladu ale potláča neopísateľný skôr nepríjemný pocit. Cintorín, ktorý nikdy v noci nepôsobí inak ako temne a nebezpečne, a na ktorý má priateľská Eyja výhľad z okna svojej detskej izby, vrhá tieň na celý dom a zneisťuje ju. Bol dobrý nápad presťahovať sa a ešte na takéto miesto? Rodinu čaká nová životná etapa a okrem novej školy a spolužiakov priniesla aj záhadného priateľa v modrej bunde. Sölvi sa vždy zjavil vtedy, keď ho najviac potrebovala. Bol trochu zvláštny, veď nemal ani mobil či e-mailovú adresu, ale čo na tom záleží? Načúval, pomáhal a tiež očaril.
Kniha je písaná rečou človeka, ktorý rastie do dospelosti. Veľmi mi vyhovovali stručné opisy, ako keď vám dieťa rozpráva, čo sa mu prihodilo počas dňa a nemá potrebu o tom básniť a rozvíjať to. Inak by to vlastne ani nemalo byť, keď je rozprávačkou samotná Eyja.
Od kedy si hlava rodiny, milujúci otec, kúpil starožitné ošúchané kreslo, začínajú sa diať podivné veci. Nohy kresla majú tvar vtáčích drápov, a keď sa nikto nedíva zúrivo ryjú do podlahy. Teda aspoň tak sa Eyji zdá. Myslela si, že má vidiny. Kreslo predsa nemôže byť živé! Stále je tu však ten zvláštny pocit, ktorý jej našepkával, že niečo nie je v poriadku. Musela som sa pousmiať, ako na mňa kniha pôsobila. Nevedela som ju pustiť z rúk a čítala som ako drak vždy, keď sa dalo. Najlepšie to bolo pred spaním - z detsky hororovej atmosféry ma miestami mrazilo. Bolo to také príjemné a neškodné mrazenie a také ja rááád. :D Chcela som čo najskôr vedieť, kto je v skutočnosti „kde sa vzal, tu sa vzal“ záhadný kamarát Sölvi a O ČO, SAKRA, IDE TOMU KRESLU? :D Viac nebudem prezrádzať. Knižka je útla a skrýva v sebe krásny tajomný príbeh, ktorý stojí za prečítanie. Nechajte sa ním strhnúť ako ja a verím, že budete milo prekvapení a spokojní.
Stále mi nie je jasné, kam Martinus chodí na ten výpočet času, keď uvádza, že napr. „218 stranovú knihu prečítate za 3 hodiny.“ :D Som rada, že to u mňa nehrozí. Bolo by mi ľúto prečítať túto 148 stranovú tieňom zahalenú krásku behom jedného dňa. Vďaka pomalšiemu čítaniu, ktoré ponúkalo dlhšie zotrvanie v magickej príťažlivosti som si užila príjemne napínavú a trošku detektívnu atmosféru. Tiež úžasné ochladenie posledných troch dní, dážď a mordorská obloha boli časom ako stvoreným pre čítanie Tieňov v kresle.