Martina Fraňová (neoverený zákazník)
Pravdupovediac, na Tvrdú krajinu som sa vrhla hlavne kvôli skvelým ohlasom. Nechala som sa uniesť a do knihy som sa začítala aj ja. A dopadlo to…dobre. Aj keď sa ma príbeh bytostne nedotkol, páčil sa mi a určite stojí za prečítanie.
Puberta je sviňa. Toľko zmien, ktoré sa v človeku udejú, toľko výkyv nálad, fyzických a psychických premien za pomerne krátky čas, to chce odvahu. Každý z nás, čo týmto obdobím prešiel si zaslúži medailu. A týmto náročným vývinovým obdobím sa zaoberal aj autor. Tvrdá kniha sa môže javiť, ako young adult kniha, ale už po prvých stránkach pochopíte, že to tak celkom nie je. Aspoň mne, osobne, sa Tvrdá krajina tak nejavila. Bola v niečom iná. Neviem to celkom vysvetliť, ale autor nazerá na pubertu z toho dospelého pohľadu, a preto je určená skôr (aj keď nie vylúčne) pre staršie publikum. Mnohým z nás sa, napríklad, podobala na Charlieho malé tajomstvá a mala som z nej naozaj podobné pocity.
Naša hlavná postava, Sam, si práve prechádza týmto obdobím, hľadá si priateľov, zažíva prvé záblesky dospelosti…a zároveň sa pripravuje na to, že jeho mama čoskoro odíde. Najprv sa mi to zdalo ako klišé, pretože v knihách sa rozoberá práve len tá jedná určitá choroba, ale postupom času mi to neprekážalo. Sam mal s mamou skvelý vzťah a bolo ťažké sledovať chvíle, ktoré v knihe nastali.
Tvrdá krajina mala dobre napísaný koniec. Síce, ako som už spomínala, som sa necítila emočne vyšťavená, ale koniec sa mi naozaj páčil. Ak máte radi knihy, ktoré dôverne odrážajú realitu, ktoré sú v niečom viac, tak po knihe siahnite.