Barbora (neoverený zákazník)
Na čítanie Ukradnutého bozku som sa chystala už dlho. Knižka sa mi čítala naozaj rýchlo. Čo ma však hneď odradilo, bola prvá veta. Kto ešte začína vetu v knihe, volám sa tak a tak. Toto proste nie, veľmi to nemám rada. Hlavná hrdinka Francesca je dcérou talianskeho mafiána a má sa vydať za svojho kamaráta z detstva Angela, do ktorého je aj zaľúbená a túži, aby ju prvýkrát pobozkal. Lenže na plese stretne Wolfa Keatona, ktorý si ten bozk ukradne pre seba, a tak sa veci dajú do pohybu. Francesca je nútená vziať si Wolfa za manžela, pretože má niečo na jej otca, ktorý sa vzdá radšej svojej dcéry... Povedala som si, že to môže byť fajn, ale ako sa postupne hlavné postavy spoznávali - teda väčšinu času len na seba kričali, tak mi to prišlo veľmi nereálne. Ich vzťah sa nedal nazvať vzťahom, dovolím si povedať, že šlo len o fyzickú príťažlivosť, a to, čo spravil Wolfe Francesce, no neviem, či by som sa cez to dokázala preniesť. Koniec mi prišiel ako z rozprávky a aj keď mám rada šťastné konce, kedy si hlavní hrdinovia uvedomia, že sa milujú, tu mi to prišlo až príliš pritiahnuté za vlasy. Nechcem však negatívne hodnotiť, naozaj som si čítanie užila a až na pár nedostatkov, to bolo fajn a odporúčam prečítanie, aby ste si spravili vlastný názor.