Kristína (neoverený zákazník)
Od Lucindy Riley som predtým prečítala Dievča z Neapola a Anjelský strom, ktoré sa okamžite zaradili medzi moje najobľúbenejšie knihy. Utajený osud je však iný – čiastočne preto, že príbeh po autorkinej smrti dokončil jej syn, a čiastočne pre emócie, ktoré ma pri čítaní sprevádzali. Po dočítaní som necítila tú známu eufóriu z výnimočného príbehu ako pri predchádzajúcich dielach, no aj tak ide o výborné čítanie, ktoré si zaslúži pozornosť.
Príbeh sa otvára temným proroctvom starej ženy, ktoré ako dieťa dostane hlavná hrdinka Leah. Leah pochádza z chudobných pomerov, prežije prvé sklamanie z lásky, no práve táto skúsenosť ju nečakane privedie do sveta modelingu, ktorý zmení život jej i celej rodine. V dospelosti ju obklopujú viacerí muži a tak jej proroctvo z detstva stále občas rezonuje v mysli…
Druhou výraznou postavou je Miranda, žena z lepšej rodiny, ktorej snom je bohatstvo a luxus. Práve tieto túžby sa jej však stanú osudnými.
Dej je nasiaknutý temnotou, ktorá siaha až do čias druhej svetovej vojny a zasahuje až do súčasnosti. Temné tajomstvá sa odhaľujú postupne, prekvapivo a miestami až šokujúco. Atmosféru príbehu umocňuje všadeprítomné napätie, prítomnosť nebezpečenstva, intríg a závisti, ale aj silné emócie a láska, ktorá si nachádza cestu aj cez temnotu.
Hoci príbeh opäť pokrýva veľké časové rozpätie, tentoraz nie sú postavy spracované tak komplexne ako v iných dielach autorky. Možno je to práve spomínaným zásahom jej syna…
Pri čítaní som zažívala rozporuplné emócie – miestami pozitívne alebo negatívne, inokedy zmiešané, občas sa objavil až odpor. No práve schopnosť knihy vyvolať takúto škálu pocitov svedčí o tom, že stalé ide o silné dielo. Napriek tomu mám pocit, že po druhýkrát sa k Utajenému osudu už nevrátim. No jej čítanie absolútne neľutujem.