Svet v akom sme žili doteraz do roka zanikne. Každý kto má viac ako 13 rokov zomrie a nastane vláda detí, nový vek. Vek Supernovy. Ako sa s touto informáciou vyrovná ľudstvo, vlády jednotlivých krajín a samotné deti?
Hneď v prvej štvrtine knihy som bola konfrontovaná s novou predstavou sveta. Očakávania detí sú vysoké. Vysnívali si dokonalý svet, v ktorom začnú s čistým štítom. Lusknutím prsta sa vyrieši populačná kríza a všetci budú žiť v blahobyte. Planéta sa uzdraví, svet nezažije žiadnu ďalšiu vojnu. Podarí sa im sen o dokonalom svete zrealizovať, alebo bude civilizácia uvrhnutá do chaosu a deštrukcie?
Autor umne opísal každú jednu etapu vývoja Veku Supernovy. Historické
udalosti boli sprevádzané strachom, samotou, bezradnosťou, ale aj nádejou. Počas celého čítania ma sprevádzal pocit niečoho neuchopiteľného a zároveň veľmi známeho. A potom všetky časti skladačky v mojej hlave zapadli na správne miesto. Uvedomila som si, že celá kniha je jednou veľkou metaforou. Deti sme my a Vek Supernovy sú naše dejiny, civilizácia. Alebo čo by sa stalo, keby vládli nezrelí jedinci. Je možné, že sa tento scenár stal už realitou? Na túto otázku si musí odpovedať každý sám za seba.
Pre mňa sa Vek Supernovy stal jednou z najlepších kníh aké som kedy čítala. Dystopický sci-fi román, ktorý plynulo prešiel do spoločenskej metafory. Táto kniha nebude pre každého. Oceníte ju najmä ak máte radi spoločenské témy, užívate si odkazy “medzi riadkami”, zaujíma vás problematika klimatickej krízy, nástrahy AI či digitalizácie sveta a radi si počas čítania kladiete otázky. Ja som ostala bez slov a určite si prečítam aj ďalšie autorove knihy.