Mirka (neoverený zákazník)
Čo sa týka slovenských autorov detektívok, odkedy som objavila Dominika Dána, nemám potrebu skúšať ďalších, lebo Dominik Dán je jednoducho najlepší. No som rada, že v prípade Františka Kozmona som urobila výnimku a kúpila a prečítala som si knihu Vlk. Má úplne iný štýl písania ako Dominik Dán, stvárnil iný typ postáv a humor by sme v knihe tiež ťažko hľadali. Ale vôbec to nebolo zlé. Práve naopak, kniha ma bavila od prvej strany po poslednú. Striedali sa v nej dve dejové línie (príbeh Mareka Wolfa v súčasnosti a príbeh jeho otca Liama z osemdesiatych rokov minulého storočia, ktoré sa postupne stále viac a viac prepletali), kapitoly boli pomerne krátke a končili sa v tom najlepšom, takže som mala chuť čítať ďalšiu a ďalšiu. Dej pekne plynul a postavy sa vyvíjali, pričom nie vždy bolo jasné, kto je dobrý a kto zlý, kto koho zradil či využil a kto komu pomáha, čo u mňa ako čitateľa neustále stupňovalo napätie. No a záver bol naozaj prekvapivý – na štýl Jo Nesba – keď už sa zdalo, že páchateľ je jasný, autor to všetko ešte raz zamiešal a pretrepal a... vylial do pohára úplne iný koktail, než aký čitateľ očakával. Výsledok si rozhodne zaslúži plný počet hviezdičiek. Na detektívky vo všeobecnosti sa ťažko píšu recenzie, ak nechcete prezradiť priveľa a obrať ďalších čitateľov o radosť z čítania a riešenia opisovaného prípadu, môžem však povedať, že Vlk bola moja prvá kniha, ktorú som od autora čítala, no určite nie posledná.