Zabudnutý vesmír je zbierkou poviedok od slovenského autora. V tomto prípade nejde len o obyčajnú zbierku, ale o komplexné a prepojené univerzum. V knihe sa nachádzajú tri “druhy” poviedok: Tie, čo na seba dejovo priamo nadväzujú, príbehy s voľnou nadväznosťou a samostatné dejové linky. Nemusíte sa obávať, na konci knihy je “návod” a celá chronologická os. Každá poviedka je navyše označená jedným z troch symbolov, takže čitateľ sa nestratí. Na každého knihomola dokonca čaká aj mapa.
Ja som z knihy nadšená. Je plná technikálií, udalosti podliehajú zákonom fyziky a autor sa dotkol viacerých vrstiev. Väčšinu poviedok spája jeden hlavný motív, ktorým je láska. Ide až o osudovosť, a to v doslovnom zmysle- pochopíte, keď sa zoznámite s autorovov Bránou poznania. Autor sa venoval aj environmentalistike, čo mňa osobne veľmi potešilo. Nechýbajú ani rôzne zaujímavé zamyslenia. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, čo sa môže diať na vesmírnej lodi počas toho ako je 95 percent posádky v kryospánku? Alebo nad tým, čoby sa stalo, ak by sme dvom rasám vymenili navzájom mozgy? Ja nie a o to viac bolo pre mňa čítanie fascinujúce.
Čo sa týka postáv, tie mužské sa pohybujú v šedej zóne a tie ženské pôsobia fatalisticky a dokážu poriadne zamiešať karty.
Všetky poviedky boli skvelé, ale musím spomenúť jednu minimalistickú s názvom “Mrznúce slzy”. Tento príbeh u mňa rezonuje do dnes, je melancholicko-krásny.
Zabudnutý vesmír odporúčam všetkým čitateľom aj nečitateľom sci-fi. Určite nebudete sklamaní. Okrem mapy, “návodu” v knihe nájdete aj ilustrácie.