Emília (neoverený zákazník)
							 
							
						 
						
							Potrebovala som niečo milé. A toto bolo ono.
Teda aspoň som si to myslela zo začiatku, lebo obálka a názov knihy ma trošku oklamali.
„Jediný spôsob, ako sa nájsť, je priznať si, že sme stratení.“ Tento citát podľa mňa úplne vystihuje celú túto knihu.
Takáto kniha by sa mala dostať viac do povedomia, hlavne teda mládeže, pretože rozoberá závažné témy. Tínedžeri, ktorý sú v tábore Padova majú svoje problémy, ktoré sa tu snažia riešiť. A niektoré boli teda naozaj vážne.
Celý príbeh je písaný z pohľadu Zander, šestnásťročného dievčaťa, ktoré sem prihlásili rodičia. 
Zo začiatku  mi naozaj prišlo, že ona tam nepatrí, až neskôr prišli náznaky, že aj ona má naozaj nejaký problém, s ktorým sa potrebuje vyrovnať. Skôr mi ale prišlo, že nejaký problém má aj jej mama, s celou to zdravou výživou, že nemôže jesť žlté potraviny a celkovo, že jej rodičia ju po jednom incidente (aj keď takom) pošlú preč, namiesto toho, aby skúsili popremýšľať, čo sa asi tak mohlo stať.
Čo sa týka Zander, podľa mňa veľmi pekne za ten čas strávený v tábore „vyrástla“ a uvedomila si to, čo si uvedomiť mala. 
Postava Cassie mi bola od začiatku sympatická a hneď som vedela, čo asi bude za jej správaním a páčilo sa mi, ako sa spriatelili spolu so Zander. Že napriek tomu, ako ju od seba odháňala, ona sa nedala a dokonca ju aj niečo naučila.
Grover bol veľmi vtipný, no trochu tiež problémový chlapec. Ale na to, že sa kniha volá v origináli The Odds of Loving Grover Cleveland, mi tam veľa chýbalo o ňom a o tom, ako sa vyvíjal jeho vzťah so Zander.
Určite odporúčam mladším ročníkom, aby vedeli, že napriek tomu, že sa oni cítia inak, nie sú sami a potrebujú okolo seba niekoho, komu môžu veriť a komu sa môžu zdôveriť. Ale určite aj pre starších, aby možno pochopili, že mladý vidia veci naozaj inak a niekedy oveľa depresívnejšie, ako by sa mohlo zdať a netreba ich v tom nechať.